29. septembra 2022 sa v Bratislave uskutočnilo tretie stretnutie Slovenského okrúhleho stola. Na stretnutí bolo prediskutovaných a schválených viacero opatrení v oblasti financovania vývoja a implementácie inovácií v stavebnom sektore, participatívneho financovania, energetickej chudoby a energetických spoločenstiev.
Opatrenie č.1: Zmena spoločenských priorít smerom k inováciám pre klimatickú neutralitu
Dosiahnutie klimatickej neutrality je zlomová zmena, ktorá vyžaduje zásadne prehodnotenie spoločenských priorít a ich premietnutie do štátneho rozpočtu a alokácie fondov EÚ v operačných programoch. Podiel investičných a neinvestičných výdavkov na dosiahnutie klimatickej neutrality by mal byť väčší ako 60% a mal by medziročne rásť, aby vláda išla príkladom pre súkromný sektor, vrátane finančného sektora a odvetví regulovaných EU taxonómiou. Investície do uhlíkovej ekonomiky, vrátane v oblasti vedy, výskumu, vývoja, podpory investícií (priamej alebo nepriamej) a využitia uhlíkových palív by mala byť utlmené.
Opatrenie č.2: Podpora inovácií na zvýšenie produktivity práce v stavebníctve a spriemyselnenie stavebnej výroby
Pripraviť a implementovať program inovácií na zvýšenie produktivity práce v stavebníctve prostredníctvom prebudovania odvetvia okolo inovácií v materiáloch, stavebných výrobkoch, zariadeniach a procesoch, ako aj využitím digitalizácie odvetvia. Toto sú kľúčové faktory, ktoré poháňajú nové obchodné modely zabezpečujúce udržateľné oceňovanie bývania (prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu). Tento proces akceleruje postupujúcim uplatňovaním nových technologických prelomov v oblastiach, ako je umelá inteligencia, robotika, internet vecí (IoT), komunikácia medzi strojmi (M2M), analýza veľkých dát, 3-D tlač, nanotechnológia, veda o materiáloch a skladovanie energie.
V strednodobom horizonte by tieto inovácie mali viesť k „zlomu na strane ponuky“ s dlhodobým nárastom efektívnosti a produktivity, ktorý umožní spravodlivé oceňovanie nákladov výstavby a bývania budovách s pozitívnou bilanciou energie a nulovými emisiami (vyplývajúce z energetickej renovácie existujúcich budov alebo výstavby nových). Aj keď si výskumná oblasť uvedomuje možnosti, ktoré tieto inovácie môžu priniesť, v teréne je málo poznatkov a málo chuti pokračovať v inováciách v rámci hodnotového reťazca výstavby a obnovy budov. Konvenčné prístupy nebudú postačujúce, ako podčiarkla Európska zelená dohoda, ktorá zdôrazňuje experimentovanie a prácu naprieč sektormi a disciplínami v oblasti inovácií, ktoré podporujú dosiahnutie jej cieľov.
Opatrenie č.3: Podpora vytvorenie ekosystému pre využitie modulárnej technológie výstavby nových budov a obnovu existujúcich budov
Jednou z inovácií, ktoré vedú k zvýšeniu produktivity práce v stavebnom sektore, je modulárna výstavba, ktorá sa úspešne presadzuje vo výstavbe nových energeticky vysoko účinných budov ako aj v obnove existujúcich budov, ktorá dosahuje takisto vysoké úrovne energetickej efektívnosti. Modulárna výstavba však úspešne čelí aj ďalším súčasným výzvam, vrátane výziev energetickej transformácie a potreby zvýšiť cirkularitu v stavebníctve.
Modulárna výstavba je proces, pri ktorom sa budovy vyrábajú mimo staveniska v továrňach, pod prísnou kontrolou kvality, ale s použitím rovnakých stavebných predpisov a noriem ako bežné stavebné metódy. Tieto stavby sa vyrábajú v moduloch alebo malých častiach, ktoré sa dopravia na stavbu a zmontujú.
Modulárna výstavba je udržateľná, efektívna, nákladovo efektívna a inovatívna technika, ktorú treba zvážiť pri navrhovaní projektu. Medzi výhody tejto konštrukčnej metódy patria:
- Projekty modulárnych budov sú dokončené 30-50% krát rýchlejšie ako projekty s konvenčnými stavebnými metódami. Modulárna výstavba totiž môže prebiehať súčasne s prácami na stavenisku a zakladaní stavby;
- 60 – 90 % stavebných prác sa realizuje v uzavretom továrenskom prostredí, čím sa zmierňuje vplyv nepriaznivého počasia. Pri konvenčných stavebných metódach musia byť práce často úplne prerušené v dňoch s nepriaznivými poveternostnými podmienkami;
- Výstavba mimo staveniska umožňuje efektívnejšie presadzovanie smerníc kvality a bezpečnosti. Stavebné materiály sú počas všetkých fáz výstavby chránené pred poveternostnými vplyvmi, čo je častou príčinou nedokonalostí pri vonkajších projektoch. Modulárne budovy sú dokončené podľa rovnakých predpisov, kódov a materiálov ako bežné budovy;
- Výroba modulov umožňuje spriemyselnenie remeselníckej práce s využitím robotizácie, automatizácie, digitalizácie a iných špičkových inovácií, ktoré okrem iného vedú k zlepšeniu pracovných podmienok pre zamestnancov, čo umožňuje prilákať do odvetvia mladých ľudí s vyššími ambíciami a talenty;
- Mnohé modulárne budovy je možné rozobrať a premiestniť na nové účely, čím sa zníži dopyt po surovinách a spotrebe energie potrebnej na výstavbu. Aj keď sa v projekte použila trvalá modulárna konštrukcia, obnova materiálov a modulov je jednoduchšia ako v bežnej budove;
- Odpad sa eliminuje recykláciou a kontrolou zásob. Stavebné materiály sú tiež chránené pred poveternostnými vplyvmi, pretože všetko je uložené v továrni. Modulárna konštrukcia tiež uľahčuje stavebným robotníkom predchádzať vzniku odpadu, pretože je tu väčšia kontrola nad podmienkami projektu;
- Nastavenia riadené výrobcom umožňujú, aby materiály zostali suché počas všetkých fáz výstavby. Preto sa úroveň zachytenej vlhkosti v nových konštrukciách znižuje, čím sa zlepšuje kvalita vzduchu. To pomáha kontrolovať plesne, roztoče a iné organizmy, ktorým sa darí vďaka vlhkosti;
- Práca v interiéri umožňuje bezpečnejšie prostredie, znižuje riziká a nebezpečenstvá vyskytujúce sa na staveniskách. Pri konvenčných stavebných metódach sa práce musia často vykonávať vo výškach alebo v nepohodlných polohách, kde je väčšia pravdepodobnosť nehôd;
- Modulárne budovy sú vo všeobecnosti pevnejšie ako stavby postavené na mieste, pretože každý modul je navrhnutý tak, aby vydržal prepravu a zdvíhanie. Po spojení sú moduly bezpečne spojené do celej integrovanej zostavy;
- Keďže približne 80 % práce sa vykonáva mimo pracoviska, modulárna konštrukcia umožňuje podnikateľom (majiteľom budov) pokračovať v práci aj počas renovácií, čo znižuje prerušovanie podnikateľskej činnosti. Modulárna konštrukcia tiež znížila narušenie budov v okolí staveniska;
- Vyššia environmentálna udržateľnosť je zabezpečená tým, že okrem znižovania odpadu vedie modulárna konštrukcia na trhu vo využívaní ekologických materiálov. Širšia škála materiálov je k dispozícii, keď je možné dokončiť proces výstavby v kontrolovaných továrenských podmienkach;
- Cenová dostupnosť je kľúčovou vlastnosťou modulárnej konštrukcie. Keď sa vyrába viacero podobných kusov naraz, dosahujú sa úspory nákladov a času s úsporami z rozsahu. Modulárna konštrukcia je obzvlášť užitočná pre projekty s mnohými rovnakými budovami, pretože moduly je možné vyrábať sériovo;
- Zlepšuje akustické vlastnosti budovy, nakoľko sú moduly navrhované ako nezávislé jednotky a môžu byť zvukovo izolované, aby blokovali hluk, keď sú zmontované.
Modulárna výstavba však vyžaduje silnú materiálové a technické zázemie, ktoré vyžaduje vysoké počiatočné náklady. Takisto riziko v procese presadzovania na lokálnom trhu je vysoké. Z tohto dôvodu je nevyhnutná podpora vybudovania nevyhnutného ekosystému s využitím fondov EÚ na transformáciu ku klimatickej neutralite z operačných programov ako aj podpora zapojenia slovenských inštitúcií do Európskych projektov zameraných na rozvoj modulárnej výstavby.
Opatrenie č.4: Podpora duálneho zeleného a digitálneho rastu (Twin Green and Digital Growth) v stavebnom sektore
Je potrebné sa vyrovnať s vážnymi výzvami spoločnosti, akými je cenovo dostupné bývanie, energetická chudoba a limitovaná kapacita implementácie digitálnych technológií, pričom práve digitalizácia predstavuje možnosť urýchlenia zelenej transformácie stavebného sektora.
Digitalizácia procesu zelenej transformácie v stavebnom priestore sa opiera o 5 základných pilierov:
- Nízko uhlíková a odolná konštrukcia, ktorá je dôležitou hnacou silou ekologizácie v nových budovách. Zelená architektúra, inžinierstvo a stavebníctvo si vyžadujú informácie o tzv. sivej energii obsiahnutej v budovách (t.j. energia spojená s výrobou stavebných materiálov). Musia brať na ohľad veľa vlastností materiálov a použitých komponentov, ako je ich energetická efektívnosť, možnosť opravy a ich vyradenie na konci životnosti. Návrh budovy a konštrukčné metódy musia integrovať odolnosť voči extrémnym udalostiam, aby sa predišlo predčasnému schátraniu a strate funkčnosti budovy. Digitálne nástroje môžu pomôcť vyriešiť tieto problémy už vo fáze návrhu. Napríklad BIM (Building Information Model/Management) dokáže analyzovať dlhodobé dôsledky dizajnových rozhodnutí a môže pomôcť znížiť vplyv budovy na životné prostredie vo fáze výstavby a prevádzky. Jednotné kontaktné miesta (one- stop-shop) môžu podporiť používateľov v zložitých rozhodovacích procesoch a zabezpečiť súvisiace služby, ako napríklad financovanie;
- Obnova budov je kľúčom k tomu, aby existujúce budovy boli ekologickejšie. Zachovaním čo najviac originálnych konštrukčných prvkov sa zachová aj sivá energia obsiahnutá v stavebnom materiáli. Pre hĺbkové renovácie sú rozhodujúce tepelná a zvuková izolácia a vzduchotesnosť obvodového plášťa budovy. Ďalším kľúčovým prvkom je zavádzanie nových a efektívnych systémov vykurovania a chladenia priestorov s inteligentnými technológiami pre automatizáciu riadiacich systémov budov. Digitálne nástroje, ako digitálne denníky budov, môžu uľahčiť obnovu budov a recyklovateľnosť materiálov zo starých budov;
- Znížená spotreba energie počas prevádzky, a to najmä počas energetických špičiek, môže poskytnúť stabilizačnú funkciu pre celkový energetický systém. Systémy vykurovania, chladenia, vetrania a osvetlenia je možné adaptívne riadiť tak, aby sa znížila spotreba energie pri zachovaní rovnakej úrovne komfortu pre obyvateľov. Systémy automatizácie a riadenia budov sú založené na senzoroch, ktoré rozpoznávajú používateľov budovy a ich požiadavky a pomáhajú aktívne riadiť spotrebiče spotrebúvajúce energiu.
- Nízko uhlíkové vykurovanie a chladenie znižuje emisie a znečistenie počas fázy používania budovy. Elektrifikácia (napr. používanie tepelných čerpadiel namiesto vykurovania olejom alebo plynom) je kľúčom k udržateľnému vykurovaniu. Okrem toho, fotovoltaika pridaná alebo integrovaná do budovy je obnoviteľným zdrojom elektrickej energie s vysokým potenciálom do budúcnosti.
- Znížený dopyt po stavebných priestoroch znižuje vplyv výstavby a prevádzky budov na životné prostredie. Možnosti zníženia plochy budov zahŕňajú zníženie potreby využívania priestoru a zvýšenie intenzity využívania existujúcich budov. Digitálne platformy môžu umožniť plynulejšie zdieľanie priestoru. V neposlednom rade, možnosti zníženia potreby priestoru poskytujú aj malé domy a byty.
Vývoj riešení v rámci vyššie definovaných pilierov je nutné podporiť štruktúrovaným programom podpory inovácií s cieľom akcelerovať zelenú transformáciu a využiť synergie zeleného a digitálneho rastu.
Opatrenie č.5: Podpora vlastníkov budov a komunít v mestách a obciach pri obnove budov na úroveň budov s pozitívnou energetickou bilanciou a budov a komunitných projektov zameraných na dekarbonizáciu energie v budovách
Vlastníci budov, napríklad obce a mestá, ktorý bol zverený značný fond verejných budov a vlastníci bytových domov (spoločenstvá vlastníkov bytov) zohrávajú kľúčovú úlohu pri uskutočňovaní energetickej transformácie s jedinečným mandátom pre ich aktíva a jedinečnou právomocou zvolávať aktérov v rámci hodnotového reťazca. Títo vlastníci však získali vlastníctvo, na ktorého údržbu majú veľmi limitované finančné zdroje (ak vôbec). Preto je v súčasnosti podstatnou prekážkou zvýšenej miery renovácie vo verejnom ako aj súkromnom sektore vytvorenie a dlhodobé udržanie finančnej a technickej kapacity na rozvoj projektov.
Vlna renovácie Európskej zelenej dohody má za cieľ zdvojnásobiť mieru renovácie budov do roku 2030, čo si vyžaduje aj rozsiahle investície do fondu verejných a súkromných budov. Okrem toho musia členské štáty vo svojich dlhodobých stratégiách renovácie stanoviť opatrenia s cieľom zabezpečiť vysoko energeticky účinný a dekarbonizovaný národný fond budov a uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s nulovou spotrebou energie. V súlade s plánom REPowerEU na postupné odstránenie závislosti EÚ od dovozu fosílnych palív sa verejný sektor vyzýva, aby zohrával kľúčovú úlohu pri znižovaní svojej spotreby energie prostredníctvom renovácií budov.
Je nutné vytvoriť schému financovania obnovy budov na vysoko energeticky účinné budovy, ktoré podporia vlastníkov budov pri získavaní financií na kompenzáciu počiatočných nákladov na energetickú obnovu budov na plusový energetický štandard a štandard budov s nulovými emisiami.
Opatrenie č.6: Program výskumu a vývoja Smart Cities
Jednou z ciest získavania know-how je replikácia inovácií vytvorených Európskymi projektami v oblasti Smart Cities, ktoré sú podporované nadnárodnými donormi, vrátane výskumných a inovačných programov EÚ Horizont 2020 a Horizont Európa. Slovensko značne zaostáva za ostatnými členskými štátmi v účasti na takýchto projektov v rámci Horizontu 2020 a situácia sa ešte zhoršila prechodom na Horizont Európa. Medzi hlavné dôvody patrí nedostatočná podpora národných programov v tejto oblasti a chýbajúca politická podpora projektových návrhov.
Na prekonanie tohto stavu je nutné vytvoriť podpornú schému pre oblasť Smart Cities na úrovni operačných programov, vrátane podpory účasti slovenských miest v Európskych projektoch.
Opatrenie č.7: Podpora participatívneho financovania komunitných projektov
Spracovať a presadiť legislatívne podmienky participatívneho financovania, vrátane podmienok pre nezávislý dohľad regulátora.
Participatívne financovanie formou komunitných projektov je vďaka svojim výhodám ideálne pre financovanie projektov pre transformáciu na čistú energiu, doplňujúc projekty financované tradičnými bankovými produktami. Účasť občanov a miestnej samosprávy na projektoch spojených s prechodom na obnoviteľnú energiu už prakticky preukázala značnú pridanú hodnotu vo forme väčšieho akceptovania obnoviteľnej energie obyvateľmi a väčšieho prístupu k dodatočnému súkromného kapitálu, čo viedlo k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov a väčšej účasti občanov v prechode na čistú energiu. Keďže ide o komunitné projekty, občania tak môžu priamo rozhodovať o prioritách týchto projektov, a po ich dokončení sú priamymi užívateľmi výhod s nimi spojených. A pri správnom nastavení legislatívy môžu vďaka vysokej transparentnosti priamo dohliadať na ich priebeh.
Opatrenie č.8: Stratégia a schéma podpory domácností pri výkyvoch cien energií ohrozujúcich domácností energetickou chudobou alebo pri manipulácii trhu oligopolmi na domácom alebo svetovom trhu
Podľa princípov EÚ, ceny energie by mali odrážať skutočné náklady na energiu, aby boli koncoví užívatelia viac stimulovaní k šetreniu, a trh s energiou by mal pracovať na prideľovaní energie na činnosti, ktoré vytvárajú najväčšiu pridanú hodnotu. Cena uhlíkových palív a plynu na dnešnom trhu je cenou manipulatívnou a ako sa vyjadrila Európska komisárka pre energiu Kadri Simon, plyn je navyše zo strany Ruska používaný ako zbraň. V roku 2021 EÚ čelila energetickej kríze, a to aj vďaka tomu, že využitie obnoviteľných zdrojov energie v EÚ silne zaostáva (Slovensko je v zavádzaní obnoviteľných zdrojov na chvoste EÚ). Táto situácia vyústila v 2022 v ostrý konkurenčný boj uhlíkových energetických komodít, ktoré sa snažia znovu získať svoje postavenie alebo dokonca zarobiť na zmanipulovanom trhu a na agresii voči Ukrajine. To viedlo k prudkému nárastu cien energií pre spotrebiteľa, najmä v prípade dodávok tepla a teplej vody, aj keď nárast cien elektriny a plynu pre rodiny nebol taký výrazný ako v neregulovanej oblasti.
K takýmto výkyvom v na trhu s energiami bude dochádzať aj v budúcnosti, nakoľko proces dekarbonizácie energií bude zdĺhavý a volatilita trhu s energiami nezmizne ani s utlmením uhlíkových palív. Preto je nutné pripraviť nástroje na zmiernenie dopadov pre domácnosti s cieľom uchrániť ich od „dočasnej energetickej chudoby“. Takéto opatrenia a priame intervencie na trhu s energiami sú určite menej nákladné ako dopady inflácie na ekonomiku a technickej recesie v dôsledku boja proti nej, ako sme svedkami v súčasnosti.
Tieto nástroje by mali byť komplementárne k nástrojom bola proti „dlhodobej energetickej chudoby“, ktorá má štrukturálny charakter a vyžaduje si permanentnú pozornosť zodpovedných autorít.
Opatrenie č.9: Schéma podpory pre vznik energetických spoločenstiev
Pripraviť a implementovať schému podpory pre motiváciu vzniku energetických spoločenstiev s cieľom znížiť zaostávanie Slovenska vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie a dosiahnutia kapacity obnoviteľných zdrojov energie vo vlastníctve občanov na úrovni členov EÚ akými sú Nemecko alebo Holandsko, ktoré čelia obdobným výzvam v dekarbonizácii energetických zdrojov a znižovaniu závislosti od plynu z Ruska.
Táto schéma by mala taktiež podporiť účasť energetických spoločenstiev na trhu flexibility implementáciou smart energetických riešení kombinujúcich energetickú hospodárnosť s distribuovanými zdrojmi elektriny z obnoviteľných zdrojov, úložiskami energie/hybridnými systémami, elektro mobilitou (Nabíjacie stanice pre elektromobily) a reakcie na dopyt (demand response).
Opatrenie č.10: Šírenie vedomostí a zručností súvisiacich s implementáciou nových riešení smart energetických služieb
Podporiť programy šírenia vedomostí a zručností súvisiacich s implementáciou nových riešení smart energetických služieb zameraných na spotrebiteľov (prosumerov z energetických spoločenstiev) ako aj potrebných odborníkov na ich realizáciu.