Prevzaté z publikácie „Towards a green and digital future. Key requirements for successful twin transitions in the European Union“, Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2022, ISBN: 978-92-76-52451-9

Rezidenčné a kancelárske budovy zaberajú najväčšiu časť zastavanej plochy v EÚ s podielom až 75%, a preto sú kľúčové pre zelenú transformáciu. Budovy majú dlhú životnosť a predpokladá sa, že 85 až 95% budov v Európe budú v bežnej prevádzke ešte v roku 2050. Kvôli tomu je dôležitým aspektom cirkularita, ktorá zahŕňa rekonštrukcie, modernizácie a demolácie budov.

Budúcnosť fondu budov čakajú mnohé zmeny. Vojna na Ukrajine spôsobila zvýšenie cien a zníženie dostupnosti stavebných materiálov v Európe. K tomu ešte treba vziať do úvahy starnutie populácie, meniace sa štruktúry domácností a urbanizáciu, ktoré spôsobujú zmeny vo vzorcoch dopytu po životnom priestore. V blízkej budúcnosti budú vážnymi výzvami stavebného sektora cenovo dostupné bývanie, energetická chudoba a limitovaná kapacita implementácie digitálnych technológií, pričom práve digitalizácia predstavuje možnosť urýchlenia zelenej transformácie stavebného sektora.

Prvou a najzreteľnejšou výhodou je zlepšenie efektívnosti riadenia systémov, napríklad vo forme efektívnejšej prevádzky budov a stavebných procesov. Druhou výhodou je zlepšenie monitorovania a sledovania vplyvu materiálov na životné prostredie, vrátane analýzy životného cyklu a možnosti zníženia vplyvu na životné prostredie prostredníctvom rôznych opatrení. Tretia výhoda predstavuje možnosť použitia informačných a komunikačných technológií na intenzívnejšie a efektívnejšie využívanie priestorov v budovách, napríklad pomocou zdieľania kancelárskych priestorov, ktoré by inak zostali prázdne, čím sa zníži potreba nových stavieb. Štvrtou a neposlednou výhodou je možnosť úplnej náhrady priestorových potrieb prostredníctvom virtualizácie – príkladom môže byť online nakupovanie a bankovníctvo, ktoré znižuje dopyt po priestoroch na fyzickú interakciu so zákazníkmi.

Digitalizácia procesu zelenej transformácie sa opiera o 5 základných pilierov:

  • Nízko uhlíková a odolná konštrukcia, ktorá je dôležitou hnacou silou ekologizácie v nových budovách. Zelená architektúra, inžinierstvo a stavebníctvo si vyžadujú informácie o tzv. sivej energii obsiahnutej v budovách (t.j. energia spojená s výrobou stavebných materiálov). Musia brať na ohľad veľa vlastností materiálov a použitých komponentov, ako je ich energetická efektívnosť, možnosť opravy a ich vyradenie na konci životnosti. Návrh budovy a konštrukčné metódy musia integrovať odolnosť voči extrémnym udalostiam, aby sa predišlo predčasnému schátraniu a strate funkčnosti budovy. Digitálne nástroje môžu pomôcť vyriešiť tieto problémy už vo fáze návrhu. Napríklad BIM (building information moddeling – informačný model budovy) dokáže analyzovať dlhodobé dôsledky dizajnových rozhodnutí a môže pomôcť znížiť vplyv budovy na životné prostredie vo fáze výstavby a prevádzky. Jednotné kontaktné miesta (one-stop-shop) môžu podporiť používateľov v zložitých rozhodovacích procesoch a zabezpečiť súvisiace služby, ako napríklad financovanie.
  • Obnova budov je kľúčom k tomu, aby existujúce budovy boli ekologickejšie. Zachovaním čo najviac originálnych konštrukčných prvkov sa zachová aj sivá energia obsiahnutá v stavebnom materiáli. Pre hĺbkové renovácie sú rozhodujúce tepelná a zvuková izolácia a vzduchotesnosť obvodového plášťa budovy. Ďalším kľúčovým prvkom je zavádzanie nových a efektívnych systémov vykurovania a chladenia priestorov s inteligentnými technológiami pre automatizáciu riadiacich systémov budov. Digitálne nástroje, ako digitálne denníky budov, môžu uľahčiť obnovu budov a recyklovateľnosť materiálov zo starých budov.
  • Znížená spotreba energie počas prevádzky môže poskytnúť stabilizačnú funkciu pre celkový energetický systém. Systémy vykurovania, chladenia, vetrania a osvetlenia je možné adaptívne riadiť tak, aby sa znížila spotreba energie pri zachovaní rovnakej úrovne komfortu pre obyvateľov. Systémy automatizácie a riadenia budov sú založené na senzoroch, ktoré rozpoznávajú používateľov budovy a ich požiadavky a pomáhajú aktívne riadiť spotrebiče spotrebúvajúce energiu.
  • Nízko uhlíkové vykurovanie a chladenie znižuje emisie a znečistenie počas fázy používania budovy. Elektrifikácia (napr. používanie tepelných čerpadiel namiesto vykurovania olejom alebo plynom) je kľúčom k udržateľnému vykurovaniu. Okrem toho, fotovoltaika pridaná alebo integrovaná do budovy je obnoviteľným zdrojom elektrickej energie s vysokým potenciálom do budúcnosti.
  • Znížený dopyt po stavebných priestoroch znižuje vplyv výstavby a prevádzky budov na životné prostredie. Možnosti zníženia plochy budov zahŕňajú zníženie potreby využívania priestoru a zvýšenie intenzity využívania existujúcich budov. Digitálne platformy môžu umožniť plynulejšie zdieľanie priestoru. V neposlednom rade, možnosti zníženia potreby priestoru poskytujú aj malé domy a byty.