23.6.2022, Kongresová sála hotela Tatra, Bratislava

Druhé zasadnutie okrúhleho stola otvoril moderátor Michal Muhl zo SIEA. Stručne opísal zámer zasadnutia, objasnil ciele projektu a organizačnú štruktúru okrúhleho stola. Úvodné slovo za koordinátora projektu, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska , povedal generálny sekretár Marek Malina. Vyzdvihol dôležitosť vzájomných stretnutí stakeholderov, diskusií na témy, ktoré Zelená dohoda pre budovy obsahuje a vytváranie koalícií medzi stakeholdermi, aby dohodnuté opatrenia a vízie boli naplnené a mali reálny dopad na budovy a stavebníctvo ako také.

Program zasadnutia bol rozdelený do troch tematických blokov:
1. Energetické služby
2. Platforma pre financovanie udržateľných energetických investícií
3. Financovanie vzdelávania pre inovácií

  • V prvej časti k téme energetických služieb mali príspevky pán Marcel Lauko z Asociácie poskytovateľov energetických služieb a pán Jiří Karásek zo spoločnosti SEVEN, Energy efficiency center.
    • Pán Lauko sa venoval téme Garantovaných energetických služieb (GES), ich stavu a využívaniu na Slovensku. Problematiku zobral z nadhľadu a s pohľadom do budúcnosti. Predstavil aktuálny stav GES, jej podstatu a biznis model ako aj legislatívne pozadie. Okrem zhodnotenia aktuálneho a minulého stavu predstavil aj inovatívne obchodné modely pre verejný sektor, ktoré by podporili využívanie GES a uľahčili prístup k financovaniu obnovy budov. Ide o GES spolufinancované z EŠIF, kombinácia GES a zmluvy o dielo (tento model bol už použitý pri obnove budovy väznice v Sabinove) a projekty typu GES zamerané na prevádzkovú efektívnosť. Na zlepšenie využívania GES navrhol aj legislatívne zmeny, a to: zmena podmienok Eurostat-u, umožnenie GES s vplyvom na verejný dlh a umožnenie GES s financovaním iba z verejných zdrojov s využitím inštitútu garancie skutočného dosiahnutia úspor.  Lepšie využitie GES vo verejnom sektore by napomohlo k zrýchleniu obnovy zhruba tretiny z 15 tisíc verejných budov, ktoré si vyžadujú obnovu. Viac viď prezentácia.
    • Druhý príspevok mal pán Jiří Karásek zo spoločnosti SEVEN, Energy efficiency center na tému Smart energetické služby: príklady a perspektíva. Predstavil hlavné trendy v energetike, ktorými sú znižovanie spotreby energie, snaha o decentralizáciu energie a podpora konceptu energetických spoločenstiev a energeticky pozitívnych oblastí. Prekážkami, ktoré je potrebné prekonať sú neaktuálna legislatíva, nízka osveta spotrebiteľov a nedôvera k obnoviteľným zdrojom.
    • Na konci prvej časti prezentoval Stanislav Laktiš, projektový manažér SIEA opatrenie č. 4, ktoré bude zaradené do cestovnej mapy. Ide o návrh vytvorenie Platformy pre smart energetické služby (alebo Prosumer platforma). Táto platforma bude zameraná na rozvoj energetických služieb poskytujúcich komplexné smart energetické riešenia, dekarbonizáciu flexibility a investície do obnoviteľných zdrojov energie a zdrojov flexibility na strane dopytu. Bude slúžiť na zdieľanie údajov, know-how, osvedčených postupov, inovatívnych riešení, prípadových štúdií, nových obchodných a finančných modelov. Na základe hlasovania prostredníctvom slido bolo toto opatrenie podporené všetkými účastníkmi okrúhleho stola.
  • Druhá časť zasadnutia sa venovala predstaveniu opatreniam, ktoré vzišli z rokovaní odbornej skupiny pre financovanie udržateľných investícií, a to: opatrenie č. 2: Platforma na financovanie udržateľných energetických investícií a opatrenie č. 3: Finančný blending (malé PPP projekty) pre financovanie udržateľných energetických investícií a obnovy budov. Návrhy opatrení predstavil Frantisek Doktor z ViaEuropa Competence Centre. Detaily opatrení sú v dokumente Návrhy opatrení OS 1-2 SK Roadmap.
    • Platforma na financovanie udržateľných energetických investícií bude ponúkať komplexné riešenia, ktoré by bankám, finančným sprostredkovateľom, spoločnostiam poskytujúcim energetické služby alebo iným subjektom združujúcim investície umožnilo nasadiť atraktívne produkty udržateľného financovania energie veľkému počtu konečných príjemcov na Slovensku vrátane regiónov, ktoré sú slabo obsluhované komerčnými fondmi. Intenzita pomoci od EÚ sa bude znižovať, preto sa treba pripraviť na vyššiu mieru spolufinancovania a zmiešavanie zdrojov, ktoré pomôže k rozloženiu rizík. Príkladom môže byť systém využívaný v Belgicku, kde sa fondy EÚ používajú len na úvodné najrizikovejšie fázy projektov.  Účastníci prejavili záujem o stretnutie so zástupcom z Belgicka.
    • Opatrenie č. 3 má za cieľ  Spracovať štandardizované zásady pre PPP (verejno-súkromné partnerstvo) a EPC (Energy Performance Contracting) v oblasti energetickej renovácie verejných budov (tzv. Malé PPP projekty).
    • V následnej diskusii najviac rezonovala potreba komplexných riešení pre budovy a komplexných projektov. Takýmto opatreniam by malo predchádzať dôsledné plánovanie v horizonte niekoľkých desaťročí. Na takéto plánovanie sú potrebné relevantné dáta, ktorých získanie je pre mnohé mestá a obce veľkým problémom. Na financovanie takýchto opatrení budú potrebné rozsiahle finančné zdroje, ktorých efektívne využitie bude vyžadovať zmiešavanie (financial blending) a kombináciu rôznych zdrojov. Napríklad bola spomínaná kombinácia GES a EŠIF.
    • Zástupca ŠFRB informoval o iniciatíve na vznik fondu na podporu obnovy verejných budov, do ktorého by mohol vstúpiť súkromný kapitál. ŠFRB iniciuje stretnutie na rozvinutie takéhoto opatrenia a projekt Zelená dohoda pre budovy by mohla poskytnúť podporu pri implementácii.
    • Zástupca SIH (Slovak Investment holding) objasnil, že plánujú finančné nástroje na obnovu verejných budov, išlo by o úverové financovanie na podobnom koncepte ako SLOVSEFF.  Zasadnutia okrúhleho stola môžu napomôcť k dobrému nastaveniu a zosynchronizovaniu avizovaných finančných nástrojov.
    • Z radov súkromných firiem zaznela aj požiadavka, aby bolo podnikateľské prostredie predvídateľné. To znamená, aby boli jasné plány a stratégie štátu a samospráv, aby sa súkromný sektor vedel pripraviť a prispôsobiť požiadavkám.
  • Tretia časť bola venovaná financovaniu vzdelávania pre inovácie a opatreniam na podporu vzdelávania. Úvod do tejto časti predniesol pán Pavol Kováčik, prezident zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS).
    • Pavol Kováčik vyzdvihol potrebu vypracovania stratégie vzdelávania nakoľko produktivita práce v stavebníctve sa za posledných 10 rokov zdvihla len o 10%, čo je veľmi málo. Zároveň rastie tlak na inovácie v stavebníctve – trendom sa stáva robotizácia, modularizácia, IoT, automaticky navádzané stroje, kombinovanie údajov z BIM a GPS pri práci s technikou a iné. Jedným z trendov je aj obehové stavebníctvo alebo využívanie informačných systémov v budovách. Toto všetko je potrebné premietnuť do programov na zlepšenie vzdelávania v oblasti inovácií a tie doplniť do vzdelávacích osnov. Takéto programy by následne mali byť povinné pre školy.
    • Pán Marek Malina zo ZSPS predstavil opatrenie č. 5 Stratégia odborného vzdelávania na 2. stupni, ďalšieho a kontinuálneho vzdelávania v energetickom a stavebnom sektore pre implementáciu inovácií, vrátane jeho financovania. Úlohou opatrenia je spracovať stratégiu a nové vzdelávacie programy odborného vzdelávania na 2. stupni, kontinuálneho odborného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania na druhom stupni pre pracovníkov zo sektoru energetiky a stavebníctva, t. j. pre učňov v rámci formálneho vzdelávania na 2. stupni a pracovníkov po ich počiatočnom, povinnom vzdelávaní a odbornej príprave alebo po vstupe do pracovného života. To môže zahŕňať rekvalifikáciu odborníkov z iných sektorov so zručnosťami prenosnými do stavebníctva. Cieľom tejto stratégie bude zvýšiť počet kvalifikovaných stavebných odborníkov na všetkých úrovniach hodnotového reťazca výstavby a obnovy budov, prevádzky a údržby.
    • Následná diskusia sa venovala viacerým témam a problémom vo vzdelávaní stavebných profesionálov. Najväčším nedostatkom ,ktorý je cítiť čoraz intenzívnejšie je nedostatok učiteľov odborných predmetov. Podstatná je nie len otázka platu , ale najmä prestíže povolania učiteľa, preto by sa mali navrhnúť opatrenia, ktoré zvýšia úroveň vnímania učiteľského povolania. Ľudia by mali dostať adekvátnu podporu, aby sa stali učiteľmi, najmä v stavbárskych profesiách.
    • Dôležitým aspektom výučbového procesu je aj materiálno-technické zabezpečenie, ktoré podporí vzdelávanie a rozvoj inovácií.
    • Ďalšou témou bolo duálne vzdelávanie. Zástupca ŠFRB sa vyjadril, že momentálne nastavenie duálneho vzdelávania je zamerané najmä na práce za pásom. Určitá forma duálneho vzdelávania v stavebníctve by bola možná, ale problém je s nestálosťou stavieb v zmysle ich migrácie za zákazkami.
    • Ďalším problémom duálneho vzdelávania je zameranosť len na jednu kompetenciu a nie na komplex kompetencií.
    • Ďalší návrh smeroval k práci s výchovnými poradcami, aby propagovali štúdium stavebníctva v lepšom svetla ako doteraz.
    • Čo sa týka inovácií vo vzdelávaní, tak jednou z nich je vzdelávanie prostredníctvom virtuálnej a rozšírenej reality.

Related Posts