Opatrenia implementované v tomto roku by mohli znížiť dovoz plynu z Ruska o viac ako jednu tretinu s ďalšími dočasnými možnosťami na prehĺbenie týchto obmedzení na viac ako polovicu pri súčasnom znížení emisií.
Závislosť Európy na dovážanom zemnom plyne z Ruska sa stala krajne kritickou v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. V roku 2021 Európska únia doviezla v priemere viac ako 380 miliónov kubických metrov (mcm) plynu denne potrubím z Ruska, alebo približne 140 miliárd kubických metrov (bcm) za celý rok. Okrem toho bolo dodaných približne 15 bcm vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG). Celkový objem 155 bcm dovezených z Ruska predstavoval približne 45 % dovozu plynu do EÚ v roku 2021 a takmer 40 % jej celkovej spotreby plynu.
Pokrok smerom k čistým klimatickým ambíciám v Európe časom zníži spotrebu a dovoz plynu, no dnešná kríza vyvoláva špecifické otázky o dovoze z Ruska a o tom, čo môžu politici a spotrebitelia urobiť, aby ich znížili. IEA analyzovala a odporučila sériu okamžitých opatrení, ktoré by sa mohli prijať s cieľom znížiť závislosť od ruského plynu a zároveň zvýšiť krátkodobú odolnosť plynárenskej siete EÚ a minimalizovať ťažkosti pre zraniteľných spotrebiteľov.
Súbor opatrení v 10-bodovom pláne, ktorý zahŕňa dodávky plynu, elektrickú sústavu a sektory koncovej spotreby, by mohol viesť k zníženiu dovozu ruského plynu do jedného roka o viac ako 50 bcm – zníženie o viac ako jednu tretinu. Tieto čísla zohľadňujú potrebu dodatočného naplnenia európskych zásobníkov plynu v roku 2022 po tom, čo nízke ruské dodávky viedli k nezvyčajne nízkemu stavu zásobníkov. 10-bodový plán je v súlade s klimatickými ambíciami EÚ a Európskou zelenou dohodou a poukazuje aj na výsledky dosiahnuté v pláne IEA o čistých nulových emisiách do roku 2050, v ktorom EÚ úplne eliminuje potrebu dovozu ruského plynu do roku 2030.
Tento plán zahŕňa nasledovné (body relevantné pre Zelenú dohodu pre budovy sú označené hrubým fontom):
Dialóg okolo okrúhleho stola za zameria na vytváranie koalícií a konzorcií na realizáciou konkrétnych krokov a projektov zameraných na transformáciu budov a mestskej infraštruktúry na čistú energiu, napríklad využitie tepelných čerpadiel ako náhrada plynu vo vykurovaní domácností a príprave teplej vody, využitie zeleného vodíka v kogeneračných jednotkách a teplárenstve, ďalšia elektrifikácia dopravy, vykurovania a prípravy teplej vody využitím obnoviteľných zdrojov energie. Treba taktiež reagovať na nové požiadavky na obnovu budov jednak z pohľadu revízie legislatívy EÚ, ale aj z pohľadu nových priorít a požiadaviek vyplývajúcich z plánu REPowerEU, ktoré bude spracovaný Európskou komisiou v spolupráci s členskými štátmi ÉU. Okrúhle stoly, ktoré práve prebiehajú v rôznych členských štátoch prispejú do európskej diskusie vlastnými návrhmi.
Dôležitý je aj bod č. 10 súvisiaci aj s klastrami E3 (Energetické služby pre spotrebiteľov a MSP), E2 (Spotrebitelia na trhu s energiami) a S2 (Podpora MSP pri implementácií inovácií), ktoré sa venujú dátovým energetickým službám, prepojeniu energetických sektorov a flexibilite, ktorá je nevyhnutná na začlenenie variabilných obnoviteľných zdrojov energie (VOZE) a rozširovaním ich využitia na úrovni producentov energie alebo spotrebiteľov (individuálnych vlastníkov VOZE alebo členov energetických spoločenstiev). Je to preto, že výrobný výkon týchto zdrojov sa riadi podmienkami vonkajšieho prostredia a vo všeobecnosti nie je schopný reagovať na zmeny dopytu. Preto pri prepojení s elektrickou energiou je potrebná flexibilita na vyváženie dopytu a kapacity siete na dodávku potrebnej energie. Na podporu týchto synergií medzi sektormi je dôležité preskúmať vzájomné interakcie a využiť flexibilitu a ďalšie výhody, ktoré poskytujú. Vzhľadom na tento rastúci dopyt po využívaní VOZE na dekarbonizáciu je vybudovanie rozsiahlej flexibility v energetických systémoch kľúčovým úsilím v Európskej únii, pričom je z pohľadu súčasnej geopolitickej situácie potrebné tento proces významne urýchliť. Malo by sa tiež zdôrazniť, že flexibilita prináša prevádzkovateľom sietí okrem vyvažovania VRES dôležité výhody. Nevyhnutná slovenská legislatíva, ktorá zavádza nový dizajn trhu s elektrinou, má byť účinná od 1. januára 2023.
Veľká flexibilita zároveň vedie k vyššej elasticite dopytu, a preto na trhu povedie k nižšej cene. To je mimoriadne dôležité pri riešení dopadov zvyšovania cien, ako sú napríklad prudko stúpajúce ceny zemného plynu, ktoré v súčasnosti zažívame na energetických trhoch, a výsledný rekordný nárast cien energií, ktorý môže narušiť post-pandemickú ekonomickú obnovu a zaťažiť príjmy domácností. Súčasné udalosti ukázali, že energetický systém musí mať alternatívu k zdrojom energie na báze uhlíka. „Iróniou je, že keby sme mali Zelenú dohodu o päť rokov skôr, neboli by sme v tejto pozícii, pretože by sme boli menej závislí na fosílnom palive zemného plynu.[1]“
[1]Frans Timmermans, prejav podpredsedu Európskej komisie v Európskom parlamente o súčasnej kríze cien plynuSpoločný akčný plán REPowerEU pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu
Ešte nikdy predtým neboli argumenty v prospech rýchleho prechodu na čistú energiu také silné a presvedčivé ako po invázii Ruska na Ukrajinu. EÚ dováža až 90 % svojej spotreby plynu, pričom Rusko zabezpečuje viac ako 40 % celkovej spotreby plynu v EÚ. Z Ruska sa dováža aj 27 % ropy a 46 % uhlia.
EÚ musí byť pripravená na akýkoľvek scenár. Svoju nezávislosť od ruského plynu môže dosiahnuť ešte pred koncom tohto desaťročia. Čím skôr a čím razantnejšie sa budú diverzifikovať dodávky, urýchli zavádzanie technológií zelenej energie a zníži sa vlastná potreba energie, tým bude možno nahradiť ruský plyn. V REpowerEU sa uvádzajú nové opatrenia, ktoré majú zvýšiť výrobu zelenej energie, diverzifikovať dodávky a znížiť dopyt, pričom pozornosť sa zameriava najmä na plyn, ktorý významne ovplyvňuje trh s elektrinou a pre ktorý je globálny trh menej likvidný. Oblasť pozornosti možno rozšíriť aj na postupné ukončenie závislosti od ruskej ropy a uhlia, pre ktoré má EÚ k dispozícii širšiu škálu potenciálnych dodávateľov. Tieto opatrenia vychádzajú z vyššie uvedeného 10-bodového plánu, ktorý bol pripravený na základe odporúčaní IEA. REpowerEU ich ďalej rozvádza a uvádza konkrétne opatrenia, ktoré bude realizovať Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi.
Komisia je pripravená vypracovať v spolupráci s členskými štátmi do leta plán REPowerEU, ktorý podporí diverzifikáciu dodávok energie, urýchli prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a zlepší energetickú efektívnosť. Tým by sa urýchlilo postupné ukončovanie dovozu ruského plynu, ako aj závislosti od fosílnych palív, čo je zo strednodobého hľadiska najlepšia poistka proti cenovým šokom, keďže by došlo k urýchleniu zelenej transformácie EÚ s osobitným zameraním na cezhraničné a regionálne potreby. Potreba väčšej bezpečnosti dodávok dáva cieľom Európskej zelenej dohody nový impulz.
