Šieste zasadnutie okrúhleho malo formát spoločného workshopu odborných skupín. Účelom bolo dať viac priestoru diskusii medzi stakeholdermi.Druhý workshop bol zameraný na nebytové, najmä verejné budovy a bol rozdelený na tri tematické bloky.

Diskusiu vo formáte Fishbowl otvoril prezident ZSPS, pán Pavol Kováčik. Diskusia bola zameraná na verejné obstarávanie (VO) obnovy verejných budov. Tu sú hlavné body, ktoré vyplynuli z diskusie:

  • Verejné obstarávanie:
    • Väčšina VO obnovy začína byť komplikovaná už na začiatku pretože prebieha v dvoch krokoch – VO na projektovú dokumentáciu a VO na realizáciu.
    • Problémom sú kritéria a formy obstarávania pretože 96% VO je na najnižšiu cenu, preto vzniká problém, ako obstarať moderné inovačné riešenia.
    • Ďalším problémom sú nedostatočné personálne a odborné kapacity obstarávateľov, častokrát aj alibizmu a neodbornosť.
    • Značná byrokracia a goldplating býva častou prekážkou.
    • Inšpirácia by sa mala brať z príkladov dobrej praxe, ktorá často nebýva zdieľaná.
    • Po legislatívnej stránke sa vieme Inšpirovať a odraziť EÚ legislatívy, ktorá VO reguluje . Doterajšie zmeny v slovenskej legislatíve boli skôr kontraproduktívne.
    • Jedným z riešení by bolo uvoľniť podmienky a dať viac priestoru obstarávateľom a vlastníkom budov pri VO, ale zároveň poskytnúť kvalitné a zrozumiteľné metodiky.
    • Pri VO a realizácii obnovy verejných budov by sa mali využívať inovatívne formy financovania a finančný blending, napríklad ako pri obnovy väznice v Sabinove, kde sa použila kombinácia zmluvy o dielo a GES.
    • VO by malo obsahovať aj požiadavku na kvalitu realizácie práce, tým by sa zvýšil dopyt po kvalitne vykonanej práci a kvalifikovaných pracovníkoch.  Trend je však opačný a kvalita projektovej dokumentácie a realizácie sa znižuje.
    • Skúsenosti z EPC/GES je možné aplikovať na VO, GES obsahuje požiadavku na kvalitu práce už vo svojej podstate, keďže pri nekvalitnej realizácii prichádza ESCO firma o zisk.
    • Dôraz by sa mal klásť na integrované riešenia pri požiadavkách na kvalitu, nie ako v súčasnosti na individuálne riešenia, napríklad licencie na zateplenie.
    • Realizáciu vyhradených stavieb by mali vykonávať len certifikovaný dodávatelia.
  • Udržateľnosť verejných budov a podporné systémy jej financovania
    • Smart cities klub vykonal analýzu čerpania eurofondov v mestách a obciach a dospel k týmto záverom:
      • Opakujú sa stále tie isté chyby pri čerpaní, preto netreba očakávať zmenu na úradoch ak túto agendu majú na starosti tí istí ľudia.
      • Realizáciu projektov najviac zdržuje VO.
      • Projekty v rámci IROP trvajú priemerne 31-33 mesiacov.
      • Nízka ochota miest a obcí brať na seba riziko za inú metódu VO ako je výber najnižšej ceny.
      • ÚVO by malo vytvoriť kritériá pre rôzne typy VO.
      • Potrebné zvýšiť transparentnosť VO v mestách, tzn. Viac zapojiť zastupiteľstvo do prípravy VO.
      • Širšie využívanie metódy reverzného obstarávania.
      • Najnižšia cena znamená nízku kvalitu realizácie a to znamená zlé meno pre celý stavebný sektor.
      • Dobre vykonané VO znamená jednak dobrú kvalitu práce ale aj dobré čerpenie eurofondov.
    • Ďalšie body z diskusie:
      • Potreba štandardizovať procesy – vytvorenie katalógu kritérií pri VO a obnove verejných budov.
      • Rozšírenie využitia energetických certifikátov, mali by byť ako podmienka pri VO.
      • Zodpovednosť dodávateľa za výsledok realizácie.
      • Nutná zmena zmýšľania (mindsetu) obcí a meist pri čerpaní eurofondov, tzn. Zmeniť granty na úvery. Mestá a obce čakajú na granty a výzvy  a to im bráni v tom financovať čo reálne potrebujú.
      • Potreba poradenstva pre obce/mestá pretože častokrát nevedia čo chcú a majú obstarať.
  • Financovanie obnovy verejných budov – One stop shop:
    • Vytvorenie one-stop-shop (OSS) si bude vyžadovať odborné kapacity, tzn. aj systém ich vzdelávania. Programy na vzdelávanie v súčasnosti existujú, ale je potrebné zintenzívniť ich podporu a viditeľnosť.
    • Dôležité, aby to integrované odborné centrá, nie len poradenské centrá rôznych rezortov a úradov zamerané len na jednu oblasť . Nevytvárať novú inštitúciu pre vytvorenie OSS, ale potrebné spájať a sieťovať existujúce iniciatívy a rezorty.
    • V súkromnej sfére už existuje viacero subjektov poskytujúcich komplexné poradenstvo preto by sa štát mohol pozrieť na možnosť financovania poradenstva.
    • Klastrovanie obnovy budov – úspory z rozsahu.
    • OSS by mali vykonať pasportizáciu budov.
    • Pri komunikácii byť zrozumiteľný.