Ôsme stretnutie Slovenského okrúhleho stola sa konalo 29. júna 2023 na Zväze stavebných podnikateľov Slovenska v Bratislave. Toto stretnutie zosumarizovalo uplynulé 4 spoločné workshopy odborných skupín, ktoré boli zamerané na rôzne témy. Ôsme zasadnutie malo za cieľ predstaviť opatrenia dohodnuté na týchto workshopoch a predstaviť komplexný balík návrhov pre 4 cestovné mapy pre: bytové, nebytové, priemyselné budovy a mestskú infraštruktúru.

Počas stretnutia bola vyzdvihnutá hlavná myšlienka projektu Zelená dohoda pre budovy, a to nájsť zhodu medzi stakeholdermi na smerovaní Slovenska v daných témach a rozprúdenie diskusie na niektoré progresívne, ale aj kontroverzné témy. Projekt prináša myšlienky a opatrenia, ktoré sú vo vyspelých štátoch už zavedené, dokonca už samozrejmosťou, takže prax, ktorú projekt prináša je už overená, len ju treba napasovať na podmienky Slovenska.

V časti k bytovým domom zarezonovala myšlienka zákazu budovania plynových prípojok pre nové bytové domy. Zo strany bánk boli vyslovené dve témy, ktoré ich trápia pri obnove budov a to nedostupnosť energetických certifikátov pre posudzovanie úverov podľa taxonómie a ESG a nedostatočné povedomie o ESG a udržateľnosti. Pri obnove bytových domov hrozí, že v nasledujúcich 10-15 rokoch nebudú k dispozícii granty a úvery z EU fondov, tak ako to hrozí už teraz pri budovaní cestnej infraštruktúry, ktorá nie je podľa EU Taxonómie zelená. Potom sa bude musieť Slovensko spoliehať na interné zdroje financovania. V téme nájomného bývania prevažoval pozitívny prístup, stakeholderi sa zhodli, že je potrebné ho rozvíjať a budovať nájomné byty, avšak aktuálne sa developerom a ani obciam neoplatí z finančného hľadiska ich stavať. Pre samosprávy je to zároveň aj obrovská byrokratická a procesná záťaž. Následná údržba a prípadná obnova budov je pre ne tiež veľkým otáznikom. Chýba gramotnosť medzi funkcionármi samospráv.

Na stretnutí sa riešila aj téma obnovy verejných budov, najmä problematika verejného obstarávania a kvality realizovanej práce. Je potrebná zmena v zmýšľaní verejných obstarávateľov, využívať inovatívne formy obstarávania a následne aj inovatívne formy financovania, najmä finančný blending. Čo sa týka kvality práce je potrebné vytvoriť spoločenskú objednávku po kvalifikovaných pracovníkoch, zlepšiť križovanie zručností a celkovú edukáciu remeselníkov.

V rámci témy priemyselných budov bola v diskusii vyzdvihnutá dôležitosť úloha podnikov v energetických spoločenstvách. Podniky vedia priniesť potrebné ekonomické know-how, ktoré ľudia často nemajú.

Témou poslednej časti bola e-mobilita a positive energy districts. Stakeholderi sa zhodli, že obe témy treba rozvíjať.

Opatrenia k obnove bytových domov (závery diskusie workshopu z 26. januára 2023):

Prvá časť bola vedená Jozefom Plškom z PSS a venovala sa témam a opatreniam :

  • Národný plán pre financovanie udržateľnosti v sektore bytových domov;
  • Rozvoj nájomného bývania;
  • Pluralita financovania bývania;
  • Právna istota pre zelené obstarávanie pri obnove bytových domov.

Jozef Plško detailne opísal znenie navrhovaných opatrení, ku ktorým nasledovala diskusia:

  • Diskusiu vyvolal navrhovaný bod obmedziť pripájanie nových bytových domov k plynu a budovanie plynových prípojok ako v iných krajinách EÚ. To súvisí s odstrihnutím od fosílnych palív ako aj s vplyvmi na zdravie obyvateľov. Cieľom opatrenia je vyvolať diskusiu na túto tému a analyzovať, aký by to malo vplyv. Slovensko je jednou s najviac plynofikovaných krajín EÚ preto toto by mohlo byť na Slovensku problematické a náročné zaistiť náhradu plynu v bytových domov.
  • Za Slovenskú bankovú asociáciu prispel do diskusie p. Maxim. Aktuálne by sa dali identifikovať dva okruhy hlavných tém, ktoré v súvislosti s udržateľnosťou riešime na pôde SBA:
    • Nedostupnosť energetických certifikátov – pre posudzovanie úverov podľa taxonómie ESG by banky veľmi potrebovali prístup k energetickým certifikátom, aby dokázali posúdiť poskytované úvery na obnovu a rekonštrukciu. Bohužiaľ, aktuálne banky nemajú prístup k celoštátnej databáze týchto certifikátov, táto databáza nie je kompletná a aj existujúce certifikáty nie sú vo forme, ktorá by vyhovovala pre použitie.
    • Edukácia o ESG a udržateľnosti – na trhu chýba povedomie o taxonómii ESG a o požiadavkách, ktoré sú alebo v krátkej dobe budú kladené na množstvo spoločností.

Čo sa týka nájomného bývania, celková mentalita na Slovensku je, že ľudia chcú byt vlastniť a nie bývať v nájme.
Štátom dotovaná podpora nájomného bývania – ohlas bol okolo 14 tisíc záujemcov, nie je teda pravdivé tvrdenie, že je potrebných 200 tisíc bytov. Záujem zo strany ZMOS a miest a obcí je skôr negatívny – stavba nájomných bytov prináša viac komplikácií ako úžitku.

Záujem nie je veľký ani zo strany developerov. Ak chce štát podporiť právnickú osobu (PO) vstupuje do toho výpočet minimálnej pomoci pre PO, čo mu znemožňuje dostať výhodnú úrokovú sadzbu alebo pomoc grantom. Pôžičku môžu dostať od komerčnej banky, kde je úrok vysoký, čo sa developerom neoplatí, nájomné by museli nastaviť vysoko, aby udržal cash flow.

Obnova BD – paneláky obnovené do 70%, SFRB financuje aj reobnovu. Ľudia sú však už zadlžení na 20 rokov a nevedia navýšiť fond opráv, aby si vzali nový úver. Z rozhovorov SFRB vyplýva, že Bytové domy zároveň nemajú veľký záujem o obnoviteľné zdroje, väčší záujem je o zateplenie.

Financovanie obnovy smerovať na RD a individuálnych BD a prestavbu existujúcich nevyužívaných budov na nájomné byty, čo je otázka na samosprávy pretože to musia obstarávať a hlavne prevádzkovať, čo je problematické pretože zákon stanovuje nastaviť nájomné max. 5% z obstarávacej ceny bytu. Návratnosť je veľmi nízka a časom vznikne vyššia náročnosť na prevádzku aj obnovu, čo už musia financovať zo svojich prostriedkov.

V obnove budov by sa mala viac podporovať znevýhodnená vrstva ľudí, nie bohatí. Neriešením problémov s obnovou bytov strácame čas a konkurencieschopnosť, zároveň prídeme o EU fondy určené na obnovu budov ako hrozí v prípade výstavby ciest a diaľnic, kedy v budúcnosti už nebude možné financovať cestnú infraštruktúru kvôli tomu, že nie je zelená. Bude ju možné financovať len z národných zdrojov. To isté sa stane v budúcnosti aj s obnovou budov.

Nájomne bývanie však ma perspektívu. Chýba stratégia, hlavne pre mladých ľudí. Keď ponúkneme mladým dotované bývanie tak to zvýši záujem o nájomné bývanie aj o štúdium na Slovensku. Samosprávy by mali spolupracovať aj s podnikmi, ktoré chcú v ich mieste podnikať a podporiť ubytovanie pre ich pracovníkov.

  • Dôležité je nastavenie mentality – Slováci sa obávajú, že keď nebudú vlastniť bývanie, tak budú mať problém si nájsť bývanie. Potrebné vytvoriť dôveru v nájomné bývanie a najmä vytvoriť v ľuďoch pocit, že nebudú mať problém zohnať bývanie.
  • Samosprávy by mali mať k dispozícii pozemky kde by sa dali postaviť nájomné byty a nerozpredali ich súkromným developerom.
  • Chýba gramotnosť starostov a funkcionárov ako sa starať o nájomné byty, ako ich stavať, obstarať zhotovenie, a ako nastaviť podmienky bývania.
  • Mali by opäť vzniknúť investorsko správcovská spoločnosť, v ktorej má obec podiel a stará sa o výstavbu a manažment nájomných bytov.
  • Zvýšiť využívanie dotácií a úverov z EIB.

Opatrenia boli stakeholdermi schválené.

Opatrenia k obnove nebytových budov(závery diskusie workshopu z 2. marca 2023):

  • P. Kováčik uviedol problematiku obnovy verejných budov a problematiku verejného obstarávania. Medzi najväčšie problémy VO označil nedostatočné a personálne kapacity, neodbornosť, alibizmus, goldplating a byrokraciu. Zmena v myslení obstarávateľov je nutná. Nevyužívajúca rôzne inovatívne formy obstarávania. Tiež sa nevyužívajú inovatívne formy financovania ako finančný blending. Teraz existuje len systém buď eurofondy alebo nič.
  • Klesá kvalita realizácie stavieb aj preto, že ju robia ľudia aj bez výučného listu, ignorujú sa požiadavky na zvýšenie kvality. Potrebujeme krížové zručnosti, multiprocesnosť realizátorov obnovy. Nie je ani spoločenská objednávka na zvýšenú kvalifikáciu remeselníkov. NA trhu je obrovský problém nájsť ľudí aspoň so základnými krížovými vedomosťami a zručnosťami. Ako zapojiť skúsenosti ESCO firiem?
  • Pri téme one-stop-shop bola vyjadrená požiadavka na integráciu poradenských centier. P. Laktiš objasnil zámer vypracovanie regionálnych centier udržateľnej energetiky, ktorý bude SIEA realizovať v rámci národného projektu Kapacity pre regióny. Bola vyslovená aj požiadavka na kvalitné databázy údajov, čo je tiež jedným z cieľov tohto národného projektu.
  • Chýba perspektíva a kontinuita pri obnove verejných budov a nastavovaní dotačných schém.
  • F. Doktor – One stop shop – nemá to byť jedno z ďalších poradenských centiermal by sa chápať ako projektovo zamerané centrum, ktoré by malo urobiť všetko až po podpísanie zmlúv na realizáciu projektov. Vytvorí sa tím, vyšpecifikujú sa projekty, spravia sa spolupráce s tými službami, ktoré existujú aj v Európe. Môže to byť pre mesto, región alebo kraj.

Opatrenia boli stakeholdermi schválené.

Opatrenia k obnove Priemyselných budov (závery diskusie workshopu z 27. apríla 2023)

František Doktor z ViaEuropa Competence center predstavil opatrenia, ktoré vyšli z workshopu zameraného na priemyselné budovy. Išlo o témy:

  • Spolupráca firiem v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti a využitia obnoviteľných zdrojov vo firmách;
  • Dopracovanie podmienok pre priemyselné energetické spoločenstvá;
  • Zrušenie výnimky z taxonómie EÚ pre vlády členských štátov EÚ.

Diskusia:

Laktiš zo SIEA doplnil, že rola firiem v ES je veľmi podstatná. Zloženie členov je dôležité s ohľadom na spotrebu vyrobenej a zdieľanej energie počas dňa. Ich rola je aj biznisová. Firmy vedia lepšie nastaviť biznis model, vie dodať know how a skúsenosti zo sféry ekonomiky. Bez dobrého biznis modelu ES môže veľmi rýchlo zaniknúť, čo môže viesť k zhoršovaniu reputácie konceptu energetického spoločenstva. Bioplynová stanica Borcová, ktorá vykuruje obec – musí byť na ňu dobrý projekt.

Opatrenia boli stakeholdermi schválené.

Opatrenia k e-mobilite (závery diskusie workshopu z 27. apríla 2023)

V poslednej časti Stanislav Laktiš zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry objasnil 3 opatrenia týkajúce tém:

  • Plány udržateľnej mobility;
  • Nové požiadavky na mestskú infraštruktúru a mimo mestskú cestnú infraštruktúru;
  • Rozvoj Positive energy districts (PEDs);

Účastníci sa zhodli, že podpora elektromobility je potrebná a nevyhnutná. Preto boli navrhnuté opatrenia schválené.

Related Posts