Výsledky deviateho stretnutia Slovenského okrúhleho stola.

Dňa 28. septembra 2023 sa v konferenčnej sále hotela LOFT v Bratislave uskutočnilo deviate stretnutie Slovenského okrúhleho stola s počtom 42 účastníkov. Program zasadnutia bol rozdelený do troch tematických blokov: zakladajúce stretnutie Platformy pre smart energetické služby (PSES), technická pomoc EIB ELENA pre prípravu projektov udržateľných energetických investícií a príprava projektov udržateľných energetických investícií v rámci okrúhlych stolov.

Stretnutie otvoril moderátor Stanislav Laktiš zo SIEA. Stručne opísal zámer tohto zasadnutia, objasnil ciele projektu a organizačnú štruktúru okrúhleho stola. Úvodné slovo za koordinátora projektu, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska , povedal prezident Pavol Kováčik. V prvej časti k téme Platformy pre smart energetické služby (PSES) mali príspevok pán Pavol Kováčik, prezident ZSPS, Marcel Lauko, prezident APES, Jiří Karásek zo SEVEn a Stanislav Laktiš zo SIEA. P. Laktiš privítal hostí a objasnil PSES a jej fungovanie. Platforma sa bude zameriavať na spoluprácu (vylučujúc oblasti regulované článkami TFEU 101 – 106) účastníkov trhu na strane ponuky ako aj dopytu. Očakáva sa, že táto platforma združí ľudí, aktíva a dáta, čím sa vytvoria úplne nové spôsoby navrhovania, poskytovania a spotreby smart energetických služieb a relevantných produktov. Príslušné činnosti budú, napríklad, zahŕňať:

• Zdieľanie údajov, know-how, osvedčených postupov, inovatívnych riešení, prípadových štúdií, nových obchodných a finančných modelov vyvinutých medzinárodnými projektami v rámci programov EÚ, napríklad projekt BungEES: Vývoj ponuky a komercializácia smart energetických služieb novej generácie zhodnocujúcich energetickú efektívnosť a flexibilitu na strane dopytu;
• Vzdelávanie odborníkov pre oblasť smart energetických služieb a využitie medzinárodných projektov, napríklad projekt REPowerE(d)U: Systém ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie na podporu opatrení Európskej komisie na dekarbonizáciu flexibility, zníženie spotreby zemného plynu a vyrovnanie energetických špičiek;
• Štandardizácia zmluvných dojednaní medzi rôznymi aktérmi;
• Vytváranie sietí s cieľom osloviť špičkových odborníkov a operátorov na trhu;
• Rozvoj trhu a využívanie služieb, ktoré kombinujú energetickú účinnosť s inými energetickými službami, technológiami a neenergetickými výhodami.

• Energy lab, ktorý bude napomáhať designu nových komplexných riešení;
• Market Group, ktorá bude testovať legislatívne podmienky voči potrebám účastníkov trhu;
• Vzdelávacia platforma, ktorá sa zameria na šírenie súvisiacich vedomostí a zručností.

P. Lauko, riaditeľ APES SK – prebral záštitu nad PSES – objasnil činnosť APES, zdôraznil, že performance based projekty sú cestou do budúcna, je potrebné rozšíriť využívanie smart energetických služieb,dbať pri tom na kvalitu vnútorného prostredia, bude potrebné riešiť zapojenie všetkých budov do energetických komunít, poskytovanie flexibility. APES aktuálne implementuje projekt Fortesi – zameraný na implementáciu balíkov technických riešení, inovatíne financovanie, cieľom je zvýšenie. EE, ovplyvňovanie užívateľského správania. Vyjadril potrebu spájania sektorov, nakoľko v súčasných podmienkach už nie je možné riešiť energetiku a stavebníctvo separátne.

P. Karásek – Predstavil témy energetických služieb a ich rozvoj, rozvoj obchodných modelov SES, neenergetické benefity SES v rámci projektu BUNGEES, predstavil jeho konzorcium, výstupy a timeline. Dvaja partneri sú nositelia implementácie – firma Voltalis – francúzsky agregátor, súčasne jeden z najväčších na svete – 150 tisíc domácností pripojených, krátka doba odozvy, predáva svoju kapacitu na energetických trhoch. Druhá firma – Plenitude a jej španielska pobočka. Všetko čo sa v projekte vytvorí tak Plenitude aplikuje do svojho podnikania, čo je pre podobné projekty unikátne. Výskumným partnerom je nemecký Fraunhofer. Predstavil model flexibility rodinného domu, ktorý projekt pripravil. Rieši zapojenie napríklad elektromobility a poskytovanie flexibility cez elektromobily a zároveň zapojenie do komunitnej energetiky. Je potrebné vyriešiť otázky: náklady energetického manažmentu, inštalácie, poplatky – kto ich bude platiť, kto bude majiteľom inštalácie? Obchodovanie s elektrinou? Zdieľanie dát, kto ich vlastní?

Otázka do pléna: mala by sa agregácia zamerať na bytové domy a nerezidenčný sektor (školy, škôlky)? Projekt rieši aj nastavenie flexibility, transfer dát, inštrukcie riadenia flexibility v RD. Otázna je morfológia energetických služieb. Projekt preto rieši tvorbu obchodných balíčkov, ktoré budú vedieť spoločnosti využiť. Ide napr. o balík pre elektromobilitu, úložisko energie a elektriny, tepelné čerpadlá a iné. Riešili či má zmysel sa zamerať len na elektrinu alebo riešiť aj teplo a chladenie alebo plyn.

P. Karásek predstavil systém firmy Voltalis. V rámci systému flexibility riadia vykurovanie, ohrev vody a chladenie. Zatiaľ neponúkali nákup zariadení a ich prevádzku. Snažili sa o zapojenie tepelných čerpadiel, ktoré sú zložitejšie z hľadiska poskytovania flexibility. Agregátor má možnosť vypnúť systém na vykurovanie a ohrev teplej vody na zmluvne stanovenú dobu, za zachovania komfortu užívateľa, aby v konkrétnej dobe drahú elektrinu zobchodoval a zároveň pomohol sieti a jej stabilite a orezával špičky.

Firma Plenitude ponúka službu inštalácie FV elektrární, má zazmluvnených cca 50 inštalačných firiem. Tiež ponúkajú zaistenie dodávok teplej vody, ukladanie energie a batériových úložísk a zabezpečujú manažment dotačných mechanizmov.

Otázka: p. Piontek (EIB ELENA) – projekt sa zameriava aj na úspory energie, energetické komunity? Ako by mal vyzerať spomínaný One-stop-shop?

Odpoveď: P. Karásek: náš cieľ je integrovať úsporu energiu s OZE a flexibilitou, nie je cieľ na akýkoľvek dom v akomkoľvek stave nainštalovať FV, to by viedlo k problémom v zime kedy bude elektrina drahá a v lete bude takmer zadarmo alebo v záporných cenách, čiže kombinácia EE, úspory energie. One stop shop – komplexný OSS, ktorý by zaistil od A do Z energetiku ešte nevidel v ČR, je to naozaj komplexná problematika. Projekt nie je zameraný na vytvorenie OSS, ale vytvorenie balíka služieb a obchodné modely, aby firmy nepredávali len elektrinu ale celý balík služieb. Energetické komunity – ČR naráža na legislatívne bariéry, postupne sa odstráni každý trištvrte rok doplnenie legislatívy, ale potrebujú nastaviť pravidlá hry a municipality sú zatiaľ tie, ktoré sú napostihnuté. Najväčšia medzera je rozvoj energetické komunít v municipalitách. Tie majú pripravené projekty budúcich ES, ale stále čakajú. Dá sa čakať veľký boom ked budú pravidlá jasné.

P. Lauko – na SR v teplárenstve je užitočné sa zamerať aj na BD v rámci flexibility, v kombinácii s CZT. Tiež by sa mali zapojiť aj nerezidenčné budovy.

P. Doktor – projekt má zameranie dané EK, takže na plyn sa nesústredí. Zatiaľ sa venuje RD. Čo sa týka relaizácie projektu, tak Slovensko je skôr pozorovateľom. U nás nie sú tieto veci tak rozvinuté. SR sa bude inšpirovať.

Firma Powerex – Čo je finálnym produktom projektu? – návrhy biznis modelov aplikovateľné pre všetky krajiny EÚ, právne štandardy, one stop shop v zmysle, aby firma poskytovala komplexný balíček služieb sama alebo v spolupráci s partnermi. Budú verejne k dispozícii.

P. Doktor – zároveň je potrebné pre potreby poskytovanie SES aj vyškolení profesionáli a odborníci. NA to sa realizuje projektu RepowerEDU.

P. Karásek – Non energy benefits (neenergetické benefity/výhody) – NEB – sú to dodatočné alebo nepriame prínosy spojené s poskytovaním energetických služieb nad rámec priamych úspor energie. Príklad je výrobná hala, vznikol objekt zo zelenou strechou, s riadením vnútorného prostredia. Najväčším benefitom bolo, že nemusia zháňať pracovníkov, o zamestnancov nemali núdzu, naberanie ľudí začalo byť veľmi jednoduché. Zlepšenie osvetlenia znižuje zaťaženie očí a lepšiu produktivitu práce, lepšia vzduchotechnika znižuje koncentráciu CO2, tým pádom aj produktivitu práce, ľudom to lepšie myslí. NEB sa stávajú súčasťou aj EPC projektov.

Aké skúsenosti sú na Slovensku? P. Lauko- každá rekonštrukcia zameraná na zvýšenie EE prináša automaticky NEB. Dôležité, či boli aj súčasťou kontraktu, či boli požadované. Toto sa nedeje na Slovensku. Metóda design and build môže priniesť navrhnutie NEB v projekte. Na NEB nie je požadovaná garancia. Nie sú skúsenosti, neexistujú jasné metodiky ako merať dosiahnutie NEB. Viaceré nevieme zmerať, napr, užívateľský komfort, ako sa cítia ľudia v budove, zníženie chorobnosti zamestnancov, vyššia efektivity práce? Ráta sa, že s realizáciou úsporných opatrení prídu aj NEB.

Firma Amicus – vyjadril vôľu byť súčasťou výskumu NEB s pomocou ich technológie zónovej regulácie.

P. Nemec (Únia miest) – Dá sa niečo z tohto zobrať do prípravy EPC projektov alebo by malo význam tlačiť na ministerstvo, aby upustilo od podmienky, aby sa vyhodnocovala návratnosť výlučne z úspor energie bez prevádzkových. P. Lauko – NEB sú aj úspory na personál a prevádzku, tie sa ale dajú vyčíslovať, ale nedajú sa uplatniť v projektoch EPC. Samozrejme, existujú biznis modely, kde sa dajú nejakým spôsobom zaradiť.

P. Doktor – k NEB môže patriť napr. poskytnutie sociálnych služieb (odvoz elektromobilom k lekárovi a pod.) firmou, ktorá poskytuje energetické služby a v meste prevádzkuje systém elektromobility.

Prezentácia EIB – Zuzana Kaparová – vedúca zastúpenia EIB na Slovensku a Andreas Piontek – špecialista programu EIB ELENA.

P. Kováčik – uviedol blok k EIB. Slovensko je významne podinvestované a nevyužívajú sa investície, vo verejných ale aj v súkromných investíciách. Problémov SR je, že máme problém vyčerpať eurofondy na stavebné investície. Dotačné zdroje a národné zdroje nemôžu stačiť a je potrebné zapojiť súkromné a návratné zdroje. Môžeme sa inšpirovať zo zahraničia a aplikovať dobré príklady praxe. EIB môže pomôcť k zlepšeniu investovania.

P. Kaparová – EIB sa skladá z Európskeho investičného fondu a EIB .Akcionári sú členské štáty, je to banka EÚ. Je to klimatická banka EU, zaviazala sa k súladu s Parížskou dohodou. EIB funguje aj mimo Európu. Najväčší poskytovateľ finančných prostriedkov medzinárodne. Vo svojej histórii poskytla už vyše 4,9 bilióna EUR. Požičiavajú verejnému sektoru ale aj privátnemu sektoru (korporáty, rámcové úvery pre banky, ktoré následne požičiavajú podnikom). EIB poskytuje nízke úroky a dlhú splatnosť. Najčastejsími produktami sú priame úver, rámcové úvery. Program ELENA – iniciatíva EK a EIB. Financuje prípravu projektov a investícií.

Druhá časť zasadnutia bola venovaná Technickej pomoci EIB ELENA pre prípravu projektov udržateľných energetických investícií, v ktorej vystúpil s hlavnou prezentáciou zástupca EIB Andreas Piontek.

Andreas Piontek – EIB ELENA:

• Elena sú peniaze zdarma pre rôzne subjekty. Funguje od 2009 a podporila viac ako 157 projektov. Financujú renovácie budov a mestskej infraštruktúry. Častokrát nie sú k dispozície financie pre prípravu projektov a na to slúži ELENA. Jediná povinnosť, ktorú musí žiadateľ urobiť je, že musí realizovať investíciu. Prijímateľ musí splniť pákový faktor, za každé poskytnuté 1 euro musí investovať 10 alebo 20 násobok. Podporujú verejný a súkromný sektor v rezidenčnom a nerezidenčnom sektore a udržateľnú mestskú dopravu. O ELENA sa môže uchádzať, prakticky každý, ale nie individuálna fyzická osoba (vláda, municipality, korporácie, banky a iné finančné inštitúcie verejné a súkromné). V prípade súkromného subjektu musí investíciu realizovať v rámci 3 rokov. Verejná inštitúcia musí začať proces VO v priebehu týchto 3 rokov. V prípade objektívnych príčin je možné projekt predĺžiť o rok.
• Minimálna výška investície je 30 miliónov , preto je potrebná agregácia viacerých projektov, v prípade verejného sektora môže byť žiadateľom napr. VÚC, ktorá dá dokopy projekty pre viacero miest a obcí. Do úvahy prichádza aj celonárodný projekt. ELENA pokrýva 90% projektových nákladov. Následné investície môžu byť robené z akékoľvek zdroja. Verejné inštitúcie využívajú najmä eurofondy.
• Príklady na Slovenku sú projekt Košického kraja, Prešovského kraja a aktuálne pripravuje Trenčiansky kraj žiadosť. Dôležité pri týchto projektoch je obstaranie externých konzultantov, odborníkov na energetiku, obnovu budov a prípravu projektov.
• Ďalšie detaily sú k dispozícii v prezentácii p. Pionteka, prípadne webe EIB, alebo z prezentácií v rámci EIB roadshow v Bratislave https://www.euconf.eu/events/elena-roadshow-slovakia. V prípade, že chce žiadateľ dozvedieť viac ,môže kontaktovať EIB priamo a odborníci pomôžu s vypracovaním projektovej žiadosti.

Otázky a odpovede:

• Je možné financovať aj výstavbu nových stavieb? Nie, iba obnovu.
• Nie je možné financovať projekty retroaktívne.
• SIH sa nepodieľa na ELENA.
• Samostatne stojace OZE nie sú podporované, iba integrované do budovy.
• ELENA neposkytuje odborníkov na prípravu projektovej dokumentácie, prijímatelia majú možnosť si zakontrahovať expertov.
• P. Vaňo (VÚB) – ako prišli na limit 30 miliónov? Odpoveď: pretože chcú podporovať agregáciu menších projektov, pretože obce si nemôžu dovoliť riešiť menšie projekty samé. Pre menšie projekty má EK iné finančné mechanizmy.
• Môžu byť súčasťou projektu aj iné krajiny mimo EÚ? Nie, pretože nemôžu garantovať splnenie investície.
• Pri nedodržaní pákového efektu tak je oprávnená len taká časť grantu, v akej dosiahne sa dosiahne investícia. V prípade ak prijímateľ vie, že nedosiahne pákový efekt, môže využiť len toľko prostriedkov, ktoré sú oprávnené.
• Grant sa poskytuje nasledovne: 40% záloha a po 18 mesiacoch 30% a ostatných 30% po ukončení projektu.

Tretia časť bola venovaná príprave projektov udržateľných energetických investícií v rámci okrúhlych stolov – tému uviedol Pavol Kováčik, prezident ZSPS.

P. Kováčik – je potrebné porozumieť z akých peňazí by mali byť projekty obnovy riešené. Gro projektov využíva eurofondy. JE potrebné prevrátiť financovanie na trvalo udržateľné, dotácie to nevedia zaručiť. Možností financovania je viacero aj u nás a je potrebné mať zásobník projektov, ktorý zaručí pripravenosť subjektov a projektov. Zásobník má zabezpečiť aj sieťovanie subjektov, ktoré môžu projekty realizovať spoločne.

Zásobník projektov bude štruktúrovaná databáza projektových nápadov a zámerov.

Projekty nemusia byť zamerané na priamy ekonomický efekt. Chceme zahrnúť aj vzdelávacie projekty.

P. Doktor: Podobný zásobník vznikol v Taliansku na 700 mil. EUR, kde sa projekty aj realizovali. Nakopli aj ďalšie projekty. V Španielsku tiež vznikol. Template vyžaduje minimum informácii, následne bude prebiehať diskusia s predkladateľmi, aby sa upresnil. Akonáhle budú prostriedky k dispozícii a bude vyriešená otázky zmiešavania prostriedkov a budú vyriešené formy ako crowdfunding a komunitné projekty a tak takéto projekty zo zásobníka môžu získať financovanie.

P. Kováčik – financovanie sa transformovalo na čakanie na výzvy z eurofondov a spôsobili sme útlm investícií. Slovensko má druhý /tretí najväčší podiel investícii z eurofondov. 80% verejných investícií sú z eurofondov. To má vplyv aj na pokles v stavebníctve.

Bartoš – Navrhuje vytvoriť fond obnovy verejných budov, ktorý by v podstate odkopíroval a prispôsobil systém ŠFRB. SFRB má dobre vytvorený systém hodnotenia projektov, systém sa vie odkopírovať a veľmi jednoducho vytvoriť takýto fond. Napríklad dotáciu z MDSR brať ako podiel v úvere od fondu, tým pádom by sa dalo podporiť viac projektov, a tým, že ide o úver, prostriedky by sa vracali späť a dali použiť ďalej. Navrhuje transformovať dotácie na úverové produkty a točiť peniaze.

SFRB eviduj enormný dopyt o financovanie obnovy, aktuálne je to zhruba 800 bytov. P. Doktor – na navýšenie financovania je možné využiť európsku pôžičku, ktorá je zatiaľ len ako návrh na úrovni EÚ.

P. Wallner – obce nepôjdu do úverov lebo sú zadlžené, radšej idú do peňazí zadarmo z fondov. JE potrebné zjednodušiť výzvy čo najviac. Dať technickú pomoc žiadateľom. Inšpiráciu možno brať z ČR (Státní fond životního prostredí, program Zelená úsporám) ale aj v Poľsku (program Ciste povietre).