Opatrenia prijaté na štvrtom stretnutí Slovenského okrúhleho stola.

• V oblasti obnovy verejných budov:
  • Prístupy na zníženie zložitosti a zjednodušenie rozhodovania pre verejné orgány s cieľom stimulovať dopyt po obnove budov a zlepšení energetickej hospodárnosti;
  • Prístupy k proaktívnej identifikácii a mobilizácii verejných budov na komplexné energetické rekonštrukcie;
  • Podpora využívania nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy budov s vysoko ambicióznymi úsporami energie v súlade s európskym cieľom dekarbonizácie;
  • Právna pomoc na uľahčenie a uprednostnenie agregácie projektov obnovy budov (patriacich jednému alebo viacerým verejným subjektom) s cieľom zvýšiť úroveň celkovej renovácie a prilákať súkromných investorov;
  • Rozvoj efektívnych procesov obstarávania, ktoré zabezpečia, že projekty obnovy sa budú vykonávať rýchlym tempom, čo umožní spájať projekty obnovy a zabezpečiť vysokú kvalitu renovačných prác (vrátane ambicióznych úspor energie);
  • Podpora finančného inžinierstva na uľahčenie využívania finančných nástrojov a trhových nástrojov, ako sú zmluvy o garantovanej energetickej službe, modely refinancovania, zelené/biele certifikáty, povinné schémy energetickej hospodárnosti a na zvýšenie kombinovaného financovania verejných a súkromných zdrojov a využívania zdrojov financovania EÚ ako sú InvestEU, nástroj na obnovu a odolnosť a európske štrukturálne a investičné fondy vrátane REACT-EU a mechanizmu spravodlivého prechodu;
  • Prístupy k zapojeniu relevantných aktérov v hodnotovom reťazci, napr. stavebné firmy, architektov, inžinierov, urbanistov, finančníkov a pod;
• V oblasti obnovy budov v súkromnom vlastníctve:
  • Zníženie zložitosti, zjednodušenie rozhodovania pre majiteľov domov, aby sa stimuloval dopytpo obnove budov a zlepšovaní energetickej hospodárnosti;
  • Koordináciu a/alebo optimalizáciu služieb požadovaných pri investičných procesoch energetickej hospodárnosti budov;
  • Prepojenie všetkých relevantných aktérov v hodnotovom reťazci (napr. stavebné spoločnosti, architektov, inžinierov, urbanistov, finančníkov atď.);
  • Zefektívnenie prístupu k rôznym podporným opatreniam, najmä ak existuje podpora pre špecifické cieľové skupiny (napr. energeticky chudobné domácnosti);
  • Zlepšiť informovanosť a dôveru v takéto integrované služby prostredníctvom jasnej zodpovednosti, zabezpečenia kvality a špecializovaných politík na ochranu spotrebiteľa.

Tieto kontaktné miesta/centrá budú mať za úlohu:

• Vytvoriť sebestačný obchodný model:
  • Integrácie služieb prostredníctvom špecializovaných operátorov (nový verejný alebo verejný/súkromný subjekt alebo poverení súkromní operátori) a/alebo prostredníctvom zlepšenej koordinácie medzi existujúcimi miestnymi aktérmi;
  • Ktorý bude perspektívne ekonomicky životaschopný a zameraný na sebestačnosť v strednodobom až dlhodobom horizonte, t. j. v konečnom dôsledku na prevádzku bez dotácií na pokrytie prevádzkových nákladov;
• Poskytnúť metódy a podporu:
  • Pre rozvoj odborných znalosti a organizačných inovácií potrebných na vývoj projektov;
  • Zníženia nákladov a času na obnovu prostredníctvom štandardizovaných prístupov (napr. optimalizovaných obchodných procesov, štandardizovaných zmluvných dojednaní, presadzovanie navrhovaných služieb využitím obchodných značiek atď.);
  • Zabezpečenia efektívnosti nákladov a cenovú transparentnosť služieb poskytovaných vlastníkom bytov, rodinných domov a iných vyššie spomínaných budov;
  • Zefektívnenia štandardov a postupov do konzistentných a transparentných procesov, na ktoré sa investori môžu spoľahnúť a celkovo zlepšiť podmienky financovania;
• Propagovať výsledky, najmä:
  • Mainstreamové inovatívne technické a organizačné riešenia prispôsobené miestnym kontextom;
  • V pomoci na zlepšenie právneho a regulačného prostredia.

Opatrenie č.2: Rozvoj finančných inovácií pre zabezpečenie nevyhnutných investícií do obnovy budov

EÚ a členské štáty by sa mali „zapojiť do vlny renovácie verejných a súkromných budov“. Čelíme klimatickej núdzovej situácii, ktorá si vyžaduje dosiahnutie výraznej miery renovácie fondu budov na úroveň budov s nulovými emisiami a aktívnych energetických uzlov (t.j., budovy, ktoré majú pozitívnu energetickú bilanciu a sú schopné uschovávať a dodávať do siete elektrickú energiu). Investície do čistého energetického fondu budov môžu podporiť prechod na nízko uhlíkové hospodárstvo na Slovensku a posunúť dekarbonizáciu ekonomiky na želané úrovne do roku 2050.

K dosiahnutiu týchto cieľov je nevyhnutné zvýšiť financovanie energeticky udržateľných investícií do verejných budov, ako sú nemocnice, školy a úrady, ale aj budov v súkromnom vlastníctve. Ako však, okrem iného, ukázal stres-test vykonaný ECB v 2022, banky v regióne nedosiahli potrebnú mieru príjmov z klimaticky neutrálnych, resp. nízko uhlíkových odvetví, a nedokážu ešte definovať a implementovať stratégie na zvládanie klimatických rizík. V značnej miere to vyplýva z nedostatku bankových produktov ponúkaných na retailovom a firemnom bankovom trhu a takmer žiadnej inovačnej aktivity bánk s cieľom priniesť na tento trh produkty, ktoré by reagovali na potreby v oblasti dekarbonizácie budov a riešili prekážky vo financovaní ich energetickej obnovy.

Preto je potrebný vývoj a implementácia finančných inovácií pre financovanie obnovy budov, ktoré doplnia existujúce spotrebné úvery (účelové a bezúčelové) a stavebné úvery naviazané na stavebné sporenie, ktoré sú jedinými, resp. prevažne dostupnými formami financovania na Slovensku. Je taktiež vysoko účelné replikovať úspešné prístupy k financovaniu obnovy budov v iných členských krajinách EÚ, napríklad v Belgicku, Francúzsku, Holandsku, Nemecku a Taliansku.

Konkrétne, rozvoj finančných nástrojov by sa mal zamerať, napríklad, na nasledovné nástroje financovania:

• Finančné nástroje:
  • Finančný forfaiting – prevod záväzkov, napr. vyplývajúcich zo zmlúv o garantovanej energetickej služby na finančného sprostredkovateľa;
  • Štruktúrovaný PPP program pre garantované energetické služby;
  • Spoločný verejno-súkromný fond založený na úpise dlhu (Public-Private Debt Fund);
  • Financovanie na jednom mieste (one-stop-financing);
  • Zvýhodnené pôžičky (tzv.soft loans);
  • Participatívne financovanie: crowdfunding úver, crowdfunding equity, komunitné energetické projekty;
  • Mezanínové financovanie;
  • Financovanie cez účty za energie (on-bill financing) využívajúc zelené bondy;
  • Zelené hypotéky;
• Daňové nástroje:
  • Prevoditeľné daňové úľavy (Super Ecobonus);
  • Financovanie z miestnych daní (On-tax financing).

Taktiež sú potrebné zmeny v legislatíve umožňujúce implementáciu týchto finančných inovácií, napr.:

• PPP v oblasti obnovy budov;
• PPP v oblasti garantovanej energetickej služby;
• Daňové nástroje financovania;
• Prevod ťarchy úveru na hĺbkovú obnovu z majiteľa na nehnuteľnosť (rieši financovateľnosť hĺbkovej obnovy domov abytov vo vlastníctve nízko-príjmových osôb, osôb trpiacich energetickou chudobou a starších osôb).

Opatrenie č.3: Implementácia individuálnych plánov obnovy budovy

Implementovať individuálne plány obnovy pre budovy, ktoré budú využívať verejné prostriedky na čiastkovú obnovu a zvýšenie energetickej hospodárnosti, aby bolo zabezpcené efektívne využívanie verejných prostriedkov na optimálny postup v obnove budovy smerujúcej k minimálnej úrovni budovy s nulovou spotrebou energie.

Tieto individuálne plány by mali zohľadniť aj možnosti súkromného financovania, ktoré môže doplniť verejné financovanie postupnej obnovy budov, nakoľko efektívnosť investícií do energetickej obnovy budov je nevyhnutnosťou na prilákanie súkromných investícií do obnovy.

Implementácia individuálnych plánov obnovy by mali byť previazané s implementáciou digitálnych passportov budov, čo zvýši ich transparentnosť ako aj transparentnosť v realizácii obnovy ako aj vo využívaní poskytnutých verejných a súkromných prostriedkov na obnovu.

Opatrenie č.4: Implementácia digitálneho passportu budovy

K naplneniu cieľov smerujúcich ku klimatickej neutralite je potrebné posunúť sa od energetických certifikátov (EPC) k holistickému prístupu koncepcie pasportu budovy. Poskytovanie dostupných a kvalitných informácií umožní optimalizovanú údržbu, obnovu a plánovanie všeobecnej údržby. Zníži toky energie a materiálov, predĺži životnosť budovy a podporí princípy obehového hospodárstva.

Aby sa urýchlila dekarbonizácia fondu budov, uhlíková stopa ako „skrytá“ charakteristika budov sa musí vhodne odrážať v rozhodovaní zainteresovaných strán a ich výmene údajov a informácií s ostatnými. V tomto má „digitálny pasport budovy“ dôležitú úlohu: rozsiahle, neustále aktualizované úložisko informácií o nehnuteľnosti, ktoré sprevádza celý životný cyklus budovy a umožňuje zdieľanie údajov a informácií so zainteresovanými stranami hodnotového reťazca.

Ako súčasť digitálneho pasportu budovy možno zhromažďovať, vyhodnocovať a analyzovať spotrebu energie a ďalšie primárne údaje, aby sa určili skutočné emisie skleníkových plynov a iné znečisťujúce látky počas prevádzky. Inventár materiálu a energetických zariadení bude podporovať prístup založený na životnom cykle. Aj výsledky LCA založené na životnom cykle môžu byť „uložené“ v pasporte budovy a aktualizované počas/po rekonštrukcii.

Digitálny passport budovy funguje ako „one-stop-shop“ dátové a informačné centrum, ktoré podporuje vlastníkov budov a ich poskytovateľov služieb pri používaní a správe budovy tým, že uľahčuje zaznamenávanie, prepájanie, prenos a zdieľanie údajov a informácií o budove medzi zainteresovanými stranami naprieč fázami životného cyklu. Prispieva to nielen k lepšiemu pochopeniu dizajnu, zloženia, riadenia, prevádzky a ukončenia funkcie budov, ale tiež zvyšuje transparentnosť a dôveru, zlepšuje politické a finančné rozhodovanie a umožňuje optimálne využitie zdrojov.

Medzi zainteresované strany, ktoré majú prospech, patria okrem iného: vlastníci budov, odborníci na stavebné prostredie, investori a finančné inštitúcie, poskytovatelia energetických služieb, certifikační pracovníci, dodávatelia materiálov a verejné orgány. Preto okrúhly stôl odporúča implementáciu digitálnych pasportov a prioritne pre budovy bez digitálneho dvojčaťa (v tomto prípade je digitálny pasport už súčasťou informačného systému budovy).

Pasport budovy je bezpečný nástroj, ktorý by mal umožniť vlastníkom budov ponechať si kontrolu nad údajmi a tým, kto k nim má prístup, pričom niektoré údaje možno bude potrebné uchovávať v tajnosti. Údaje môžu byť uložené v pasporte budovy a/alebo môžu byť umiestnené na inom mieste, s ktorým je prepojený pasport budovy prepojený.

V súčasnosti je väčšina digitálnych pasportov budov dobrovoľná. Niektoré sú riadené trhom, iné sú riadené vládou. Súčasná revízia legislatívy EÚ (EPBD) zavádza povinnosť implementovať digitálne pasporty budov. Európsky prístup jednoznačne zaisťuje implementáciu avytvorí harmonizovaný prístup. V prvom rade by vlády mali ísť príkladom tým, že ustanovia povinnosť mať pre verejné budovy digitálny pasport budovy a následne ho zavedú do iných typológií budov a trhových segmentov.

Digitálne pasporty budov budú hrať dôležitú úlohu v prepojení budov do energetických sietí, napríklad smart sietí a budú dopĺňať „smart“ pripravenosť budov na ich prepojenie . Zároveň budú digitálnou známkou pre registráciu existujúcich budov, ktoré budú dodávať prebytky vyprodukovanej energie , do systému s ich obchodovaním. Z tohto pohľadu je dôležité, aby novovznikajúce digitálne pasporty zabezpečili aj interoperabilitu na informačnej úrovni.

Opatrenie č.5: Účasť slovenských investorov na obnove budov a iných udržateľných energetických investíciách na platforme DEEP (De-risking Energy Efficiency Platform)

Podporiť De-risking Energy Efficiency Platform (DEEP), ktorá vznikla z iniciatívy Európskej komisie a EEFIG, zdieľaním dostupných údajov a záznamov o dosiahnutých výsledkov v oblasti energetickej efektívnosti. DEEP) je najväčšia celoeurópska databáza založená na princípe open-source, teda voľnom prístupe k informačným zdrojom, ktorá obsahuje podrobné informácie o technickej a finančnej výkonnosti viac ako 15 000 projektov zvyšovania energetickej účinnosti súvisiacich v priemysle a pri obnove budov. Zahŕňa záznamy odosahovaných výsledkoch a pomáha vývojárom projektov, finančníkom a investorom lepšie posúdiť riziká a prínosy investícií do energetickej efektívnosti v celej Európe.

Opatrenie č.6: Implementovať Súbor nástrojov na upisovanie spracovaný EEFIG-om (EEFIG Underwriting Toolkit)

Implementovať Súbor nástrojov na upisovanie spracovaný EEFIG-om (EEFIG Underwriting Toolkit), spracovaný v spolupráci s Európskou komisiou s cieľom správne označovať investície do obnovy budov a ďalšie investície do udržateľnej energie a znížiť v súčinnosti s inými nástrojmi (napr. DEEP) mieru rizika týchto investícií.

Aj keď sa dôraz kladie na hodnotenie hodnoty a rizika, zahŕňa aj ďalšie materiály o veľkosti potenciálneho trhu, metódach financovania a životnom cykle projektu, aby sa poskytol úplnejší obraz a vybudovali sa kapacity v rámci finančných inštitúcií. Okrem toho boli časti tohto súboru nástrojov EEFIG navrhnuté s ohľadom na množstvo špecifických cieľových skupín:

• Vrcholový manažment;
• Manažéri, ktorí robia rozhodnutia;
• Projektové tímy;
• Vývojári projektov;
• Tímy pre riadenie rizík.

Opatrenie č.7: Zlepšenie toku informácií o energetickej hospodárnosti budov zameraných na účinnejšie oceňovanie produktov na financovanie obnovy budov

EEFIG navrhla Európskej komisii zmeniť regulačný rámec EÚ s cieľom zabezpečiť, aby veritelia identifikovali, zaznamenávali a udržiavali aktuálnu energetickú hospodárnosť kolaterálu svojich budov vrátane hodnotenia energetickej účinnosti ako rizikového faktora vo svojich modeloch IRB PD a LGD. Dostupnosť a v slovenskej realite aj vôbec existencia údajov o energetickej hospodárnosti kolaterálu je jeden z hlavných faktorov určujúcich rozsah analýz, ktoré môžu finančné inštitúcie a stakeholderi, vrátane EEFIG vykonávať. Analýzy založené na vylepšených údajoch inkasa zo strany finančných inštitúcií uľahčia lepšie pochopenie rizík vo finančných inštitúciách.

Na dosiahnutie všetkých vyššie uvedených skutočností, okrúhly stôl odporúča podporovať a financovať tvorbu a zvýšenú dostupnosť štandardizovaných informácií o tepelnom výkone obytných aj komerčných budov, aby ich banky mohli lepšie pochopiť všetky tieto vzťahy. Ľahký prístup k národným údajom energetických certifikátov/digitálnych pasportov budov je nevyhnutný a interoperabilné rozhranie s národnými registrami energetických certifikátov/digitálnych pasportov budov by bolo prospešné pre prístup k informáciám z týchto zdrojov.

Vyvíjať a oceňovať špecializované produkty na základe identifikovaného vzťahu medzi úverovým rizikom a energetickou účinnosťou (vzťah bol preukázaný analýzami EEFIG). Veritelia a najmä poskytovatelia hypotekárnych úverov by mali zvážiť zber údajov o energetických certifikátov/digitálnych pasportov budov a iných relevantných metrikách energetickej hospodárnosti. To podporí vývoj špecializovaných produktov, ako aj prijatie energetickej účinnosti v modeloch IRB, čo ovplyvní kalibráciu primeraných cien takýchto produktov.

Opatrenie č.8: Replikácia úspešných postupov pre rozvoj trhu udržateľných energetických investícií do obnovy budov s cieľom dosiahnuť kritický objem pre naplnenie cieľov Fit-for-55 a cieľov do roku 2050

Replikovať najúspešnejšie programy vyvinuté za posledných 5 rokov v Európe, ktoré stavali na existujúcich hypotekárnych schémach a skombinovali ich buď so silnými daňovými stimulmi (ako v Taliansku), alebo s grantmi (ako v Nemecku) na zvýšenie energetickej hospodárnosti (tzv. zelené hypotéky), ktoré by sa inak nerealizovali. Tieto programy usmernili a podporili výdavky vlastníkov budov, aby tieto výdavky zahŕňali zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Odporúča sa preskúmať možnosť aplikovania Štandardu hypotekárneho portfólia pre retailových poskytovateľov hypotekárnych úverov.

Rodiaci sa charakter investičného priestoru energetickej efektívnosti v obytných budovách znamená, že vo finančnom sektore stále existuje nedostatok kapacít na vytváranie, vývoj, oceňovanie a financovanie obnovy obytných budov (iným spôsobom ako prostredníctvom štandardných hypoték, ktoré nezohľadňujú hodnotu zvýšenie energetickej hospodárnosti). Aby sa to urýchlilo, existuje príležitosť na cielenú verejnú podporu znižovania rizika a technickú pomoc, ktorá bankám pomôže pri vývoji špecializovaných ekologických/zelených hypoték, úverových liniek a fondov.

Spojené kráľovstvo nedávno navrhlo nariadenie na zvýšenie energetickej hospodárnosti v portfóliu hypotekárnych záruk a zosúladenie maloobchodných veriteľov s vládnymi ambíciami v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Po prvé, navrhuje povinné zverejňovanie energetickej hospodárnosti pre všetkých registrovaných poskytovateľov hypotekárnych úverov na ich webových stránkach a vláde na ročnom základe.

Po druhé, taktiež je možné vyžadovať, aby dobrovoľne súhlasili so stanovením štandardu hypotekárneho portfólia v zmysle cieľov hospodárnosti budov do roku 2030 (napríklad podľa výsledku revízie Smernice EÚ o energetickej hospodárnosti budov).

Opatrenie č.9: Implementácia minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti (Minimum Energy Performance Standrards – MEPS) pre obnovu budov

Vytvorenie dopytu vo forme vládou nariadených minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov zo strany miestnych samospráv alebo požiadaviek na budovy, ktoré sú komerčne prenajímané je vysoko efektívnym prostriedkom na zvýšenie miery obnovy budov, ako to bolo vidieť v Holandsku, Francúzsku a Spojenom kráľovstve. Obnova verejných budov má v priebehu času dobrú návratnosť investícií a sú k dispozícii súkromné aj verejné zdroje, čo z toho robí životaschopnú požiadavku pre miestne samosprávy. Rozsiahly fond verejných budov môže napomôcť rozširovaniu dodávateľského reťazca aj dostupných financií.

V súkromnom sektore je odporúčané spájať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s primeranými a jasne vymedzenými daňovými stimulmi, ako je talianske zníženie dane o 110 % alebo nemecká pôžičková schéma KfW. Tým sa obnova budov dosiahne jednoduchšie, vytvoria sa miestne pracovné miesta a stimulujú sa miestne ekonomiky. Samotná obnova budov vytvára značné dane prostredníctvom vytvárania pracovných miest a regionálneho komerčného rastu. Podľa modelovania je možné odpočítať 110% skutočných nákladov na obnovu budov a vláda by stále zaznamenávala čistý nárast celkových daňových príjmov z projektov v dôsledku značného nárastu ekonomickej aktivity, výdavkov a tvorby pracovných miest. To isté platí pre podporné grantové platby (ktoré musia byť navrhnuté tak, aby boli aditívne, a nie konkurovať súkromnému sektoru). Grantové platby sú viac ako vrátené vláde prostredníctvom zvýšených daňových príjmov.

Opatrenie č.10: Podpora a monetizácia viacerých benefitov obnovy budov

Implementovať do kontraktov obnovy budov viaceré benefity obnovy, vrátane neenergetických benefitov (napr. zdravotné benefity, mobilita a pod.), ktoré sú jedným z kľúčových aspektov vytvárania dopytu. To platí pre komerčné, rezidenčné a verejné projekty. Ukázalo sa, že projekty energetickej hospodárnosti majú viacero výhod, ktoré majú často skutočnú finančnú hodnotu a strategickú hodnotu pre vlastníka projektu. V tradičnom vývoji a hodnotení projektov energetickej účinnosti však tieto neboli identifikované – dôraz sa kladie skôr na návratnosť. Je potrebné zdôrazniť viaceré výhody energetickej hospodárnosti, najmä tie, ktoré sa týkajú zdravia, vzdelávania a sociálnej starostlivosti, ako aj produktivity a spôsoby, ako ich dosiahnuť. Bude taktiež potrebná zmena noriem energetického auditu a školenie v oblasti energetického manažmentu/inžinierstva. Pri komunikácii o energetickej hospodárnosti by sa mali zdôrazniť viaceré a strategické výhody. Okrem toho existuje jasná súvislosť medzi viacerými výhodami a motiváciou investovať do obnovy budov.

Viaceré výhody sa vyskytujú na niekoľkých úrovniach vrátane:

• Úroveň spotrebiteľov: stimuláciu dopytu po obnove budov možno podporiť zameraním sa na priority a potreby obyvateľov: zlepšiť ich pohodlie, zdravie ich rodín a znížiť náklady. Komunikácia a marketing sú kľúčom k tomu, aby sa zabezpečilo prepojenie medzi energetickou obnovou budovy a komfortom/zdravím;
• Perspektíva mesta/regiónu: znižovanie energetickej chudoby, vytváranie pracovných miest, znižovanie CO2, sociálna súdržnosť a obnova miest sú niektoré z ďalších výhod. One-stop-shops alebo centrá sú praktickým riešením na podporu rozhodovania, marketingu a technického poradenstva.
• Z pohľadu investora sú kľúčové štandardizované metódy merania a kvantifikácie environmentálnej, sociálnej a ekonomickej výkonnosti.

Opatrenie č.11: Štandardizácia procesov pri schvaľovaní projektov obnovy budov, resp. spoločná metodika na schvaľovanie financovania projektov

Implementovať štandardizáciu procesov schvaľovania financovania projektov finančnými inštitúciami afinančnými sprostredkovateľmi môže znížiť transakčné náklady na financovanie energetickej hospodárnosti budov a je tiež potrebná na zvýšenie sekuritizácie zelených hypoték a iných aktív v oblasti energetickej hospodárnosti. Štandardizácia môže zahŕňať schémy označovania, metodiky hodnotenia projektov a nástroje hodnotenia rizík, štandardizované právne a finančné štruktúry aktív (pôžičky, záruky, zmluvy o energetickej hospodárnosti atď.).

Keďže investičné fondy získavajú viac skúseností na trhoch s energetickou hospodárnosťou, zmenšujú minimálnu veľkosť projektu a podporujú agregáciu menších projektov so zvýšeným úspechom, pretože vývojári projektov chápu, čo je potrebné, aby splnili ochotu riskovať a obmedzenia týchto finančníkov. Ak by sa verejné prostriedky sprístupnili na podporu sekuritizačných nástrojov, mohlo by to tiež zlepšiť kritériá a umožniť agregáciu dlhšej návratnosti.

Proces poučenia sa z existujúcich projektov je potrebné urýchliť prostredníctvom údajov viac založených na dosiahnutej hospodárnosti budov a ich zdieľanie v databáze platformy De-risking Energy Efficiency Platform (DEEP).