Zhrnutie prvého stretnutia Slovenského okrúhleho stola
Prvé stretnutie Slovenského okrúhleho stola prebehlo podľa plánu 31. marca 2022. Na začiatku prebehlo privítanie všetkých účastníkov a úvodné slovo od prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a generálneho riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Stretnutie pokračovalo predstavením úloh a cieľov okrúhleho stola, ako aj pripomenutím tematických klastrov pre sériu Okrúhlych stolov. Následne moderátor upozornil na ďalšie detaily o pravidlách určujúcich, čo sú udržateľné investície a ďalšie podrobnosti o cieľoch Zelenej dohody pre budovy uvedené v podkladoch, ktoré boli zaslané účastníkom pred rokovaním emailom. Pred samotným zahájením prezentácií prebehlo stručné predstavenie všetkých účastníkov.
Po úvodnej časti nasledovalo plenárne zasadnutie s prezentáciami na témy „Financovanie udržateľných investícií“ a „Prepojenie udržateľných investícií s 10-bodovým plánom IEA a EÚ na zníženie závislosti EÚ od zemného plynu z Ruska a Európskym akčným plánom pre cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu.“
Následne prebehol hlavný bod stretnutia – diskusia stakeholderov. Hlavné témy preberané počas diskusie boli realizácia projektov hĺbkovej renovácie budov, dôležitosť kvality nových technológií a nastavenia ich parametrov namiesto uplatňovania najlacnejších riešení, taxonómia EÚ, spôsob definovania úspor energií, úspora energie znížením vykurovacej teploty, energetická osveta a energetická gramotnosť bežných ľudí, úprava podmienok dotácií na obnovu rodinných domov a ďalšie kroky v rámci projektu GreenDeal4Buildings.
Diskusia sa viedla okolo nasledovných bodov:
- Do akej miery sa už zaoberali stakeholderi očakávanými zmenami transformácie na udržateľné podnikateľské aktivity a udržateľné investície;
- Kde vidia stakeholderi možné styčné body alebo spoločné záujmy v rozvinutí financovania a podporných schém na ktorých by mohli okrúhle stoly pracovať (s podporou externých odborníkov ak to bude potrebné – podobné projekty a Fóra udržateľných energetických investícií prebiehajú vo všetkých členských štátoch, pričom akumulovali rozsiahle know-how, ktoré môžeme využiť) – napr. občianske energetické spoločenstvá, PED, PEB, smart energetické služby atď;
- Kde by sa mohli vytvoriť koalície (resp. projektové konzorciá) pre spoločné aktivity zamerané na:
- využitie tepelných čerpadiel (náhrada plynu alebo uhlia);
- využitie zeleného vodíka na zabezpečenie kúrenia a prípravy teplej vody v obytných súboroch, štvrtiach;
- ďalšiu elektrifikáciu dopravy, kúrenia a prípravy teplej vody;
- dekarbonizácie flexibility a rozvoja smart energetických služieb, ktoré kombinujú energetickú efektívnosť s distribuovanými zdrojmi výroby elektriny z RES, skladovanie energie (batérie), nabíjanie e-mobilov, integráciu energetických sektorov (budovy, doprava, priemysel);
- Z pohľadu zvýšenia energetických cieľov do roku 2030, kde vidia stakeholderi rezervy ktoré by bolo možné využiť na akceleráciu transformácie na čistú energiu;
- Digitalizácia prebehne v energetickom sektore rýchlejšie ako sa predpokladalo – kde sú oblasti, v ktorých podporné schémy a investície by mohli podporiť úsilie stakeholderov, aby sme digitálnu transformáciu zvládli;
- Koniec globalizácie (aj politiky appeasment-u) vytvorí ďalšie príležitosti pre Slovensko zapojiť sa do Európskych hodnotových reťazcov. Aké vidia stakeholderi príležitosti s cieľom prilákať udržateľné investície do energie, stavebníctva, výroby stavebných prefabrikátov, stavebných výrobkov, atď.
Po diskusii nasledovalo rozdelenie účastníkov do dvoch paralelných skupín – udržateľná energia a stavebníctvo a hodnotový reťazec a financovanie udržateľných investícií – ktoré následne bližšie diskutovali a pracovali na im relevantných témach.
Odborné skupiny po prestávke na kávu a malé občerstvenie:
- Určili priority pre klastre, ktoré budú rozpísané na jednotlivé termíny stretnutí okrúhlych stolov (návrhy do Zelenej dohody pre budovy z 1 klastru z každej skupiny, t.j. spolu návrhy z 3 klastrov budú zaradené na posúdenie na každé stretnutie okrúhleho stola; návrhy budú pripravené partnermi za prispenia odborných skupín a prediskutované v odborných skupinách (online, F2F, cez email a pod. podľa rozhodnutia každej odbornej skupiny) a zaslané stakeholderom vopred (10 dní pred stretnutím);
- Dohodli si harmonogram pre prípravu návrhov na stretnutia do konca roku;
- Dohodli sa na možných monotematických stretnutiach/seminároch/ workshopoch, ak bude záujem členov pracovných skupín a ak by to bolo potrebné pre spracovanie kvalitných návrhov.
Po skončení práce paralelných skupín bolo stretnutie Okrúhleho stola oficiálne ukončené. 38% zúčastnených zastupovalo orgány štátnej a verejnej správy, 42% stavebný sektor a jeho dodávateľov, 13% zamestnávateľské zväzy a prefesijné organizácie a 13% mimovládne organizácie.
Harmonogram ďalších stretnutí Slovenského okrúhleho stola
Podporené opatrenia na zaradenie do cestovných máp
-
Spracovanie národnej stratégie pre udržateľné energetické investície (opatrenie podporilo 95% prítomných stakeholderov);
- Ďalšie rozpracovanie opatrení na zníženie závislosti Slovenska na zemnom plyne z Ruska. Jednotlivým krokom 10-bodového programu bola pridelená nasledovná relevantnosť pre stakeholderov (bude slúžiť ako priority pre spracovanie opatrení):
- Bod 1: Neuzatvárať nové kontrakty na dovoz plynu z Ruska – 30%;
- Bod 2: Náhrada plynu inými alternatívami (nízko uhlíkovými plynmi) – 39%;
- Bod 3: Dodržiavať minimálne úrovne zásobníkov zemného plynu – 17%;
- Bod 4: Akcelerácia implementácie projektov využitia veternej a slnečnej energie – 74%;
- Bod 5: Maximilizovať výrobu z existujúcich nízko emisných zdrojov: bioenergia a jadro – 30%;
- Bod 6: Krátkodobé opatrenia na ochranu obyvateľstva pred energetickou chudobou – 61%;
- Bod 7: Akcelerácia výmeny plynových kotlov za tepelné čerpadlá – 74%;
- Bod 8: Akcelerácia zvyšovania energetickej efektívnosti v budovách a priemysle – 87%;
- Bod 9: Vplývať na spotrebiteľov s cieľom znížiť teplotu vykurovania (prekurovania) bytov aspoň o 1stupeň Celzia – 43%;
- Bod 10: Akcelerácia dekarbonizácie a diverzifikácie zrdojov flexibility v energetických systémoch (vrátane smart energetických služieb a integrácia energetických sektorov) – 39%.
-
Spracovanie návrhu a založenie Platformy pre financovanie zelených investícií a obnovy budov na štandard EPB (opatrenie podporili konsenzuálne účastníci stretnutia Odbornej skupiny pre stavebníctvo a hodnotový reťazec a Odbornej skupiny pre financovanie udržateľných energetických investícií);
- Priority priradené klastrom Odbornou skupinou pre stavebníctvo a hodnotový reťazec (priemerná priorita pri hlasovaní od 1[minimálna] do 5[maximálna]):
- Financovanie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania na všetkých stupňoch pre implementáciu inovácií – 3.90;
- Potrebné zmeny v politikách a legislatívnych podmienkach pre podporu inovácií – 2.79;
- Podpora MSP pri implementácií inovácií – 2.58;
- Podpora aplikovaného výskumu a vývoja inovácií – 2.47;
- Financovanie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania na všetkých stupňoch pre implementáciu inovácií – 2.0.
Priemerné priority neoznačujú celkovú prioritu pre daný klaster, ale relatívnu prioritu v rámci 5 odsúhlasených klastrov.
- Priority priradené klastrom Odbornou skupinou pre financovanie udržateľných energetických investícií (priemerná priorita pri hlasovaní od 1[minimálna] do 5[maximálna]):
- Platforma pre financovanie udržateľných zelených investícií a obnovy budov na štandard EPB – 3,47;
- Štandardizovanie hodnotenia projektov udržateľných investícií – 3.06;
- Legislatívne zmeny pre podporu udržateľných energetických riešení – 3.06;
- EU taxonómia pre udržateľné investície a implementácia ESG v súkromnom sektore – 1.94;
- Znižovanie rizík udržateľných energetických investícií – 1.59.
Priemerné priority neoznačujú celkovú prioritu pre daný klaster, ale relatívnu prioritu v rámci 5 odsúhlasených klastrov.
Tlačovú správu si môžete stiahnúť TU.
