Dňa 8. decembra 2022 sa v sídle Prvej stavebnej sporiteľne v Bratislave uskutočnilo štvrté stretnutie Slovenského okrúhleho stola. Stretnutie otvoril moderátor Stanislav Laktiš zo SIEA. Stručne opísal zámer tohto zasadnutia, objasnil ciele projektu a organizačnú štruktúru okrúhleho stola. Úvodné slovo za koordinátora projektu, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, povedal prezident Pavol Kováčik. Zdôraznil potrebu navýšenia kapacít stavebníctva z hľadiska pracovnej sily a zlepšenia vzdelávania nových pracovníkov na stavbách a zvýšenia atraktivity práce v stavebnom sektore. S tým môže pomôcť projekt Zelená dohoda pre budovy a nedávno spustený projekt BUS DoubleDecker. V mene generálneho riaditeľ SIEA, p. Stanislava Jurikoviča privítal účastníkov moderátor p. Laktiš a vyzdvihol 3 body v dosiahnutiu dekarbonizovaného fondu budov – financovanie komplexných riešení, inovácie a správanie užívateľov budov. Jedným z nástrojov financovania sú EŠIF, ktoré SIEA administruje a v novom programovom období zohľadňuje nie len úspory, ale aj napríklad kvalitu vnútorného prostredia a vodozádržné opatrenia. Čo sa týka správania užívateľov budov, tu vyzdvihol práve spustenú kampaň Šetrime pre nás, ktorú spustila SIEA a MH SR a má za cieľ zmeniť správanie obyvateľov, aby bola znížená spotreba energie a tým a Slovensko stalo menej závislým na dovoze fosílnych palív z Ruska.

Program zasadnutia bol rozdelený do štyroch tematických blokov:

  1. Podporné nástroje pre obnovu budov;
  2. Opatrenia Pracovnej skupiny finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť (EEFIG);
  3. One-stop-shop pre obnovu budov.

V prvej časti k téme podporných nástrojov pre obnovu budov mali príspevok pán Stanislav Laktiš zo SIEA. V príspevku sa venoval Individuálnym plánom obnovy budov a digitálnym pasportom. Približne 75 % fondu budov EÚ nie je energeticky účinných a 75 až 85 % z nich sa bude stále používať v roku 2050. Jedným z nástrojov, ktorý môže pomôcť k rozvoju obnovy budov a najmä s vysokými počiatočnými nákladmi je postupná hĺbková obnova budov . Na to, aby takáto obnova bola naplánovaná starostlivo, tzn. aby sa predišlo efektu uzamknutia, musí mať budova vypracovaný individuálny plán obnovy a digitálny pasport. Individuálny plán obnovy budovy (IPOB) prezentuje obnovu ako plán vylepšenia domu. Vychádza z potrieb ašpecifických situácií užívateľa. Každý krok obnovy špecifikuje, spája opatrenia ato vedie klepšiemu pochopeniu a prijatiu zo strany majiteľa. Veľmi dôležité je, že pomáha lepšiemu nastaveniu financovanie obnovy budovy.

K naplneniu cieľov smerujúcich ku klimatickej neutralite je potrebné posunúť sa od energetických certifikátov (EPC) k holistickému prístupu koncepcie pasportu budovy. Je to „one-stop-shop“ dátové a informačné centrum, ktoré podporuje vlastníkov budov a poskytovateľov služieb tým, že uľahčuje zaznamenávanie, prepájanie, prenos azdieľanie údajov ainformácií obudove medzi zainteresovanými stranami naprieč fázami životného cyklu. Zároveň prispieva to k lepšiemu pochopeniu dizajnu, zloženia, riadenia, prevádzky a ukončenia funkcie budov, zvyšuje transparentnosť a dôveru, zlepšuje politické a finančné rozhodovanie a umožňuje optimálne využitie zdrojov. Digitálny pasport je obsiahnutý už aj v prepracovanom znení smernice o EHB, ktorá zavádza povinnosť jeho implementácie pre členské štáty. Európsky prístup je veľmi dôležitý pretože zaistí implementáciu a vytvorí harmonizovaný prístup. Vlády by mali ísť príkladom a ustanoviť povinnosť mať pre verejné budovy digitálny pasport budovy a následne ho zavedú do iných typológií budov a trhových segmentov. Digitálne pasporty budú hrať veľmi dôležitú rolu v digitalizácii stavebníctva pretože okrem databázy komplexných údajov o budove budú pomáhať v prepájaní budov do energetických smart sietí. Príklad digitálneho pasportu prináša projekt ALDREN. Účastníci sa zhodli na potrebe digitalizácie a prechodu na digitálny pasport budovy ako aj vytvorení IPOB, preto navrhované opatrenia na implementáciu oboch konceptov schválili.

Druhá časť zasadnutia bola venovaná implementácii opatrení Pracovnej skupiny finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť (EEFIG), ktoré predstavil projektový partner a vedúci odbornej skupiny Financovanie udržateľných investícií Prvá stavebná sporiteľňa, a jej zástupca Jozef Plško. Druhá časť začala prezentáciou pána Václava Šebeka na tému znižovania rizík financovania projektov úspor energie, čomu sa venuje projekt Triple A. Riziká energeticky efektívnych projektov je potrebné identifikovať, vyhodnotiť a obmedziť už pri ich návrhoch a tomu môže pomôcť použitie vhodných metrík. Zníženie rizika ma viacero výhod ako zvýšenie dostupnosti atraktívnych projektov pre investorov, zníženie neistoty investorov, možnosť zapojenia súkromného kapitálu, predikovateľnosť výsledkov hodnotenia. Projekt Triple A preto prináša nástroje ako riziká hodnotiť a znižovať. Prináša nástroje ako typológia stratégií znižovania rizík, benchmarking, karty projektov, databáza skúseností a Triple A tool.

Súčasťou stratégií zmiernenia dopadu rizika patrí:

  • Zníženie/eliminácia rizika napríklad využitím štandardizovaných procesov ako GES/EPC alebo Performance design and build;
  • Prenesenie rizika na tretiu stranu prostredníctvom napríklad poistenia alebo energetickej služby;
  • Akceptovanie rizika – možný dopad rizika je v kontexte projektu prijateľný;
  • Vyhýbanie sa riziku využitím postupov kontroly kvality, ktoré zaistí, aby odhalenie zvýšeného rizika nad zvolenou hranicou viedlo k ukončeniu projektu.

Riziká môžeme rozdeliť do 5 kategórií:

  • Finančné – rizikovým faktorom je bonita dlžníka. Tento faktor môže byť znížený dôkladným skúmaním úverovej schopnosti dlžníka, agregáciou projektov, grantami, dotáciami a pod.;
  • Energetické trhy a regulácia – rizikovým faktorom je volatilita cien energií a daní a povoľovacie procesy. Znížiť sa dajú zaistením (forwardové kontrakty, futures kontrakty, swapy, opčné kontrakty), zmluvami s pevnou cenou, komplexným preskúmaním navrhovaného projektu. Čo sa týka povolení, tak by mali byť získané ešte pred zahájením projektu;
  • Ekonomika – rizikovým faktorom je zlá makroekonomická situácia. Zmierniť sa dá podobne zaistením a dlhodobým zafixovaním úrokovej miery;
  • Správanie spotrebiteľa – rizikovým faktorom je tzv Rebound efekt. Na zmiernenie rizík správania spotrebiteľa je vhodné: spotrebovávať menej, inak a efektívnejšie, informovať o energetických daniach, regulácia cien, dotácie a obchodovateľné povolenia, ekologické dane, normy EE, tvorba, hodnotenie a efektivita verejných politík, nové obchodné modely, zvyšovanie povedomia a iné;
  • Technológie a ich návrh a prevádzka – rizikovým faktorom je technická zložitosť, nízka kvalita počiatočného posúdenia úspor, implementácie nekvalitného zariadenia alebo zlý návrh projektu. Vhodné stratégie na zmiernenie rizika sú záruky alebo poistenie úspor energie, diagnostika, záruky za kvalitu, poistenie zariadenia, zákonné poistenia;

Následne predstavil opatrenie EEFIG p. Jozef Plško. EEFIG je skupina finančných inštitúcií pre energetickú efektívnosť (vznik 2013, iniciatíva EK a Finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI). Pôsobí ako otvorená dialógová a pracovná platforma pre verejné a súkromné finančné inštitúcie, zástupcov priemyslu a sektorových expertov. Cieľom EEFIG je identifikovať prekážky dlhodobého financovania energetickej efektívnosti (nielen obnovy budov, ale v širšom rozsahu) a navrhnúť politické a trhové riešenia na zvýšenie investícií do energetickej účinnosti. EEFIG vyvinul dva špecifické nástroje:

  • De-risking Energy Efficiency Platform (DEEP) – najväčšia celoeurópska open-source databáza s otvoreným zdrojom, technickej a finančnej výkonnosti. Obsahuje viac ako 15 000 projektov zvyšovania energetickej účinnosti v priemysle a pri obnove budov. Cieľom je pomáhať vývojárom projektov, finančníkom a investorom lepšie posúdiť riziká a prínosy investícií do energetickej efektívnosti v EU;
  • Súbor nástrojov na upisovanie (EEFIG Underwriting Toolkit) – hodnotenie hodnoty a rizika pri financovaní energetickej efektívnosti a bol spustený v júni 2017. Cieľom pomáhať finančným inštitúciám navýšiť objem investícií do oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti;

Tretia časť bola venovaná one-stop-shop prístupu k podpore obnovy budov. Opatrenia predstavil prezident ZSPS, p. Pavol Kováčik. Tento prístup zdôrazňuje komplexnosť ponúkaných služieb a celkového prístupu k obnove budov zo strany verejného ale aj súkromného sektora. Cieľom opatrenia na vytvorenie One-stop-shop podpory obnovy budov je zriadiť a prevádzkovať regionálne/národné kontaktné miesta/centrá, ktoré ponúkajú komplexný servis od technického, finančného až po právne poradenstvo, obstarávanie a zabezpečenie kvality prác; išlo by o služby pre verejné budovy a budovy v súkromnom vlastníctve; zahrnuté by mali byť bytové a nebytové domy. Na fungovanie takéhoto one-stop-shopu je potrebné vytvoriť sebestačný obchodný model. V ňom budú služby integrované prostredníctvom špecializovaných operátorov (nový verejný alebo verejný/súkromný subjekt alebo poverení súkromní operátori) a/alebo prostredníctvom zlepšenej koordinácie medzi existujúcimi miestnymi aktérmi. Tento model musí byť ekonomicky životaschopný a zameraný na sebestačnosť v stredno až dlhodobom horizonte.

Druhé opatrenie je zamerané na rozvoj finančných inovácií pre zabezpečenie nevyhnutných investícií do obnovy budov. Ide o rozvoj inovácií v troch oblastiach:

  1. Finančných nástrojov ako finančný forfaiting; štruktúrovaný PPP program pre garantované energetické služby; spoločný verejno-súkromný fond založený na úpise dlhu (Public-Private Debt Fund); financovanie na jednom mieste (one-stop-financing); zvýhodnené pôžičky (tzv. soft loans); participatívne financovanie: crowdfunding úver, crowdfunding equity, komunitné energetické projekty; mezanínové financovanie; financovanie cez účty za energie (on-bill financing) využívajúc zelené bondy; zelené hypotéky;
  2. Daňových nástrojov: Prevoditeľné daňové úľavy (Super Ecobonus); Financovanie z miestnych daní (On-tax financing);
  3. A zmeny v legislatíve umožňujúce implementáciu týchto finančných inovácií, napr.:
    • PPP v oblasti obnovy budov;
    • PPP v oblasti garantovanej energetickej služby;
    • Daňové nástroje financovania;
    • Prevod ťarchy úveru na hĺbkovú obnovu z majiteľa na nehnuteľnosť.

Obe opatrenia boli podporené okrúhlym stolom a zaradené do cestovnej mapy. Všetky opatrenia schválené na štvrtom stretnutí Slovenského okrúhleho stola nájdete na tejto stránke.

Related Posts