12. stretnutie stakeholderov bolo zamerané na rozšírenie a pokračovanie spolupráce medzi stakeholdermi, ktorí priamo podporným listom podporili cestovnú mapu Zelená dohoda pre budovy. Bolo rozdelené do dvoch dní s veľkým dôrazom na networking. Zároveň sa komunikovali očakávania a možnosti riešenia 48 opatrení. Cieľom bolo nájsť aj nové výzvy a partnerstvá. Od stakeholderov, ktorí vyjadrili vôľu prebrať zásštitu nad niektorými opatreniami sa očakáva aj aktívna práca po skončení projektu.
Stretnutie moderoval Stanislav Laktiš zo SIEA a podujatie otvoril príhovorom Pavol Kováčik, prezident ZSPS a Jiří Karásek, Senior konzultant, SEVEn. Pán Kováčik zdôraznil potrebu koordinovaného postupu pri rozvoji stavebníctva a energetiky. Od roku 2019 kedy projekt ako návrh vznikol, sa požiadavky a pravidlá stavebníctva a energetiky menia nesmierne rýchlym tempom a tie štáty a investori, ktorí nestíhajú, strácajú konkurenčnú schopnosť na trhu. V niektorých štátoch EÚ sú vytvorené koordinačné orgány pre implementáciu noriem a smerníc, avšak na Slovensku takýto koordinovaný postup nevidíme, čo spôsobuje problémy pri rozvoji a riešení problémov. Jiří Karásek opísal priebeh okrúhlych stolov v ČR, kde niektoré z opatrení cestovnej mapy sa už začínajú realizovať, napr. ide o tému ESG, kde sa viacerí stakeholderi spojili a pripravili spoločný projekt.
Nasledoval tour de table, kde sa jednotlivý účastníci vyjadrili, aké majú očakávania od budúcnosti v stavebníctve a energetike a čo by malo priniesť naplnenie opatrení cestovnej mapy. Očakávania sú najmä v týchto oblastiach:
- Energetická efektívnosť a jej zvyšovanie a napĺňanie cieľov,
- zlepšenie procesu VO a zameranie na kvalitu, najmä pri verejných budovách,
- decentralizácia energetiky – energetické komunity, správne zapojenie samospráv a ich podpora
- transformácia zameraná na spotrebiteľov – ochrana spotrebiteľov, prosumeri, kolektívne nákupy – ekonomika rozsahu, lepšia informovanosť v energetických záležitostiach, energetická gramostnosť,
- riešenie energetickej chudoby,
- kvalitná obnova bytových domov,
- vzdelávanie – študentov, učiteľov, majstrov, zamestnancov verejnej správy, kvalitné materiálno-technické zabezpečenie škôl a školiacich stredísk, nastavenie jasnej vízie pre stavebníctvo a energetiku, aby školy vedeli, ako si vybaviť svoje pracoviská a aké technológie nakupovať a vzdelávať, prepojenie s praxou, oblasť soft skills mladej generácie, uplatnenie absolventov na trhu práce, budovanie celoživotnej kariéry od začiatku štúdia, ako zatraktívniť stavebníctvo a energetiku pre študentov a následne ich udržať na Slovensku,
- spriemyselnenie stavebníctva,
- nadviazanie na okrúhle stoly zo strany štátu.
Nasledovala prezentácia p. Modráka z Klastra energetických komunít Slovenska na tému decentralizácie energetiky na Slovensku. Opísal aktuálnu situáciu, legislatívu a začínajúce iniciatívy v oblasti decentralizácie energetiky a energetických komunít, tie sú napr. v Bratislave, MČ Petržalka kde je zapojená aj samotná mestská časť, ďalej v regióne Dolný Liptov, kde vzniká komunita v rámci miestnej akčnej skupiny Dolný Liptov. Vyjadril potrebu budovania decentralizovaného energetického systému, podpory zdrojom, ktoré vlastnia spotrebitelia. Takýmto môže byť napr. aj agrivoltika. Decentralizované zdroje majú prínos aj v tom, že eliminujú energetické straty pri prenose elektriny na dlhé vzdialenosti. V energetických komunitách je dôležité nastavenie vnútorných právnych, finančných a energetických vzťahov – potrebná dôkladná právna analýza a príprava vzorových stanov a zmlúv. Pre spotrebiteľa musia byť ekonomicky výhodné a spotrebitelia musia pochopiť výhody zelenej transformácie a energetických komunít, napr. musia mať istotu, že problémy im pomôže niekto vyriešiť. Z technického hľadiska je potrebné inštalovať smart merače. Tie poskytnú okrem iného aj prehľad o spotrebe energie. Pred inštaláciou OZE alebo zapojenia do komunity to môže pomôcť k zmene spotrebiteľského správania, čo pomôže k lepšiemu nastaveniu v rámci komunity alebo inštalácie OZE. Potrebné je vytvorenie akejsi „kuchárky“ pre energetické komunity, t.z. krok po kroku, ako založiť a viesť takú komnitu.
Nasledovala prezentácia p. Zuzany Šulkovej z MHSR na tému vzniku Európskej koalície pre financovanie energetickej efektívnosti (EEFIC). Ide o platformu nadväzujúcu na platformu EEFIG (Energy efficiency financing institutions group) a Fóra udržateľných energetických investícií. Cieľom je zosilnenie spolupráce medzi tvorcami národných politík a finančnými inštitúciami a inými stakeholdermi. Dôležitým a novým prvkom je založenie národných centier (national hubs) vo všetkých členských štátoch EÚ. Do činnosti EEFIC budú zapojené:
- Európska komisia – Celkové riadenie EEFIC, zabezpečenie konzistencie iniciatívy medzi Centrami navzájom a medzi ostatnými úrovňami EEFIC, podpora národných orgánov,
- Vedenie národného Centra – riadi zasadania Centra a monitoruje jeho činnosť,
- Sekretariát – zabezpečuje administratívnu podporu (zasadania, logistika, …), zabezpečuje technickú podporu národným expertom na podporu jednotlivých činností Centra, podporuje EK s prepojením aktivít Centra na ostatné EEFIC štruktúry,
- Relevantné národné subjekty – finančné inštitúcie na národnom trhu, ďalší stakeholderi relevantný pre obchodný reťazec (energetické spoločnosti, projektoví developeri, priemyselné asociácie a ich zástupcovia).
Národné centrá budú plniť viaceré úlohy, napr.:
- Vytvorenie a koordinácia činnosti Pracovných skupín (napr. odvetvový prístup (domácností, priemysel, poľnohosp., MsP, …).
- Konzultácie so stakeholdermi – napr. formou webinárov, konferencií.
- Možné úlohy (budú upresnené v Pracovnom pláne):
- navrhovanie legislatívnych a regulačných úprav,
- práca na zmiešaných finančných produktov a na znížení ich rizikovosti,
- zvýšenie realizácie opatrení EE z energetických auditov,
- práca na riešeniach pri obnove budov,
- koordinácia one shop shops a nástrojov na podporu prípravy projektov.
Finančné inštitúcie majú možnosť v rámci výziev sa zapojiť do EEFIC – budú na webe EEFIC. Náročnou úlohou bude motivovať súkromných investorov podieľať sa na dosahovaní cieľov EE. Národné centrá by mali začať svoju činnosť v roku 2025. Partneri a stakeholderi projektu zelená dohoda pre budovy vyjadrili vôľu aktívne sa podieľať a pomáhať pri organizácii realizácií stretnutí, ako aj využiť svoje komunikačné kanály. MHSR ponuku prijalo. František Doktor vo svojej prezentácii objasnil ďalšie plány projektu Zelená dohoda pre budovy. Teraz bude cestovná mapa dopracovaná o postupy, míľniky, časové rámce a kroky pre naplnenie opatrení, budú k nim priradení stakeholderi podľa toho, čo uviedli v podpornom liste. Všetky diskusie a pripomienky budú zohľadnené v týchto plánoch a následne budú zverejnené.
