Siedme zasadnutie okrúhleho malo formát spoločného workshopu odborných skupín. Účelom bolo dať viac priestoru diskusii medzi stakeholdermi. Tretí workshop bol zameraný na nebytové, najmä verejné budovy a bol rozdelený na tri tematické bloky.

Sumár diskusie 7. zasadnutia okrúhleho stola stakeholderov:

  • Obnova priemyselných budov (okrem technologických budov): Prvú časť otvoril JIří Karásek, SEVEN (ČR) prezentáciou na tému Príprava veľkých projektov energetickej efektívnosti.
    • Na začiatku objasnil princíp EPC projektov (financovanie pomocou budúcich úspor) . Metóda garantuje úsporu svojmu zákazníkovi.
    • V ČR sa trh s EPC rozvíja od 1993 a k roku 2021 bolo realizovaných 270 projektov v objeme investícii 4,6 mld. Kč (takmer 200 mil. EUR) a úsporami v sume viac než 5,3 mld. Kč. (viac než 220 mil. EUR).
    • V ČR sa rozbieha nie len počet projektov, ale aj rozsah projektov EPC – prehľad projektov na stránke APES CZ – https://www.apes.cz/mapa-projektu.php
    • 2 inovácie na českom trhu, ktoré pomáhajú:
      • Vykupovanie pohľadávok bankami – banky (aktuálne dve v ČR) odkupujú dlh od poskytovateľa EPC a ďalej s ním obchodujú, čím uvoľňujú prostriedky pre ďalšie projekty, čím poskytovateľ EPC môže realizovať viac projektov.
      • Kombinovanie EPC na technológie a dotácie na obálku budovy – hlavne municipálne projekty.
    • Špecifikum pri verejných zákazkách – súťaž medzi uchádzačmi kde vylepšujú svoje ponuky, tak aby boli optimálne smerom k zákazníkovi.
    • V ČR sa začína využívať ekonomika rozsahu – napr. mestá (Praha) audituje viacero budov naraz a následne ich prioritizuje pre obnovu. Je výrazne ľahšie nájsť energetického špecialistu pre viac budov ako pre jednotlivé budovy.
    • Príklady EPC projektov:
      • EPC Český štatistický úrad Skalka – projekt komplexnej obnovy – pripravovaný:
        • Neúčinná budova, fasáda chránená autorským zákonom (dohoda s architektom). Klient musel byť najprv oboznámený s metódou EPC.
        • EPC v kombinácii s dotáciou.
        • Opatrenia: Repase okien, obnova fasády, obnovenie obálky budovy, obnova strechy, Fotovoltika, chladenie, energetický manažment.
      • EPC v Akadémii výtvarných umení v Prahe:
        • Náklady: 2,5 mil. EUR, dotácia 1,2 mil. EUR.
        • Očakávaná úspora: 1,1 GWh/rok.
      • ČVUT v Prahe – internáty:
        • Úspora 8,9 GWh/rok (14,3 GWh/rok primárna energia).
        • Náklady 8,5 mil. EUR, dotácia 2,2 mil. EUR.
      • Bohnice – psychiatrická nemocnica – najväčší prebiehajúci projekt:
        • Komplexný projekt obnovy.
        • 22,7 mil. EUR, 19 mil. EUR dotácia.
        • Problémom je termín programového obdobia a veľký tlak na finalizáciu za každú cenu.
    • Pri aktuálnych cenách energii je možné a výhodné zväčšiť rozsah projektov obnovy formou EPC.
    • V priemyselných budovách sa vyžaduje výrazne kratšia doba návratnosti. Opatrenia sú ekonomickejšie ako pri verejných budovách. Priemyselné budovy podnikov majú ďaleko širšie portfólio možných energeticky úsporných opatrení ako v budovách, pretože je tam často výroba, ktorá má vysokú energetickú náročnosť, možnosť odvádzania tepla, podniky majú väčšie pozemky alebo strechy vhodné na umiestnenie fotovoltiky, niektoré podniky dokonca zvažujú veternú elektráreň. Ekonomickosť je vyššia a podniky si uvedomujú, že energetická náročnosť výroby je výrazným hodnotiteľom trhovej relevantnosti, teda toho, či ostanú na trhu alebo nie. Väčšie podniky už vnímajú potrebu ESG a nefinančný reporting.
  • Diskusia:
    • Otázka: aké úspory dosahujú projekty EPC v priemyselných podnikoch?
    • Odpoveď: nemôže prezentovať konkrétne projekty kvôli obchodnému a priemyselnému tajomstvu, ale napr. najväčší zamýšľaný projekt v ČR je vo firme Mondi, kde je predpokladaná úspora 0,5 PJ/rok (ČR ma spotrebu okolo 1000 PJ/rok). Záleží od rozsahu opatrení v podniku, ťažko sa to generalizuje. Veľkou bariérou komplexných projektov v podnikoch je pozastavenie alebo obmedzenie výroby. Potenciál úspor energie v podnikoch znamená veľký vplyv na celkovú energetiku v Európe a znižujú náročnosť o celé výkony elektrární (jadrové alebo uhlíkové), ktoré sa budú musieť časom odstaviť.
    • Otázka: Existuje zo strany podnikov záujem o certifikáciu, aby sa mohol prezentovať podnik ako zelený?
    • Odpoveď: certifikáty nie sú k dispozícii v úhrnnej podobe, v ČR je nedostatočný energetický manažment, prvým krokom je dať dokopy počiatočný stav. Potom sa hľadajú objekty kde je stav najhorší, postupuje sa od najhorších objektov a investor si stanovuje objem, ktorý chce zvládnuť. Napr. Praha sa snaží riešiť objekty v jednej veľkej zákazke.
    • EU Taxonómia v sektore podnikov hovorí, že každý podnik musí o sebe povedať, aký zelený je a je presne uvedené ako sa táto zelenosť počíta, tzn. koľko aktivít spravili, pomer sa počíta na základe toho aký objem obratu, prevádzkových a kapitálových nákladov je spojených s opatreniami, ktoré podporujú prechod na zelenú ekonomiku. Banka má dva prístupy, buď robí úver priamo na takýto typ zmeny v podniku (napr. podnik ide zainvestovať do FV elektrárne) alebo existujú možnosti, že sa počíta taxonómia celého podniku, kde sa spočíta aké sú pomery na celkových tržbách, prevádzkových a kapitálových výdavkoch. To sa používa na tzv. všeobecné úvery (napr. kontokorent), voči takému banka postaví „taxonomy ratio“.
      • Každá firma si musí preskrínovať svoje biznis aktivity, ale nie len primárne ale všetko čo robí, napr. pri rekonštrukcii budovy, stavbe cyklotrasy a iných.
      • Pri projekte banku nezaujíma akú veľkú úsporu bude mať, ale musí spĺňať všetky charakteristiky udržateľnej investície.
      • Banka nemá expertov na to, aby overila tieto charakteristiky konkrétneho projektu. Požiadavky taxonómie sú príliš komplexné pre banky a preto by boli vhodné certifikáty., ktoré by stanovili že projekt je udržateľný z pohľadu taxonómie.
      • Firmy si nie sú vedomé, čo ich čaká s ohľadom na taxonómiu. Okrem najväčších firiem netušia o požiadavkách taxonómie a že banky (hlavne materské) už na taxonómiu prihliadajú. Napr. Erste bank chce mať do 2026 25% zeleného portfólia = potrebné zvýšenie povedomia firiem o EU Taxonómii a ich požiadavkách a udržateľných investíciách.
      • Aliancia bánk Net zero alliance (450 fin., inštitúcii) – 2021 – zaviazali sa mať uhlíkovo neutrálne portfólio úverov do roku 2050.
      • Pri začiatku EPC na SR sa investovalo viac do technológii ako samotnej budovy. A to kvôli dobe návratnosti investície. Pri stavebných opatreniach je doba návratnosti výrazne vyššia ako pri technológiách. Dá sa to vyriešiť blendovaním financovania. Napr. stavebné úpravy s dlhšou dobou návratnosti sa môžu financovať dotáciami (EŠIF) a technologické úpravy z EPC. Je potrebné stanoviť mechanizmus, na určenie ktorá časť úspor zodpovedá za stavebné veci a ktorá za tie technologické a je riešená viac podnikateľským systémom. Hrozí, že podnikateľ v EPC si úspory z dotácií môže vziať na seba.
      • Zrušiť výnimku pre vlády z taxonómie. Aby európske peniaze, ktoré sú spravované vládou išli podľa taxonómie.
      • Zatraktívnenie úverov – t.z. poskytovanie bezúročných úverov a úroky bude bankám preplácať štát.
      • V ČR je záujem a tlak podnikov na úspory enormný a vzniká problém, že nie sú kapacity na vytváranie projektov úspor. Jedným z dôvodov je aj vysoká cena energie.
      • ESG v podnikoch – čo to znamená pre podniky? ako vykazovať udržateľnosť? Ako ju budovať? Ako počítať uhlíkovú stopu a stopu znečistenia?
        • Vytvoriť vzdelávacie programy pre podniky a nástroje na používanie ESG.
        • Pre podniky je dôležité vedieť aké informácie zbierať, ako ich vyhodnotiť a ako s nimi pracovať a keď budú mať know-how tak budú oveľa systematickejšie vedieť pripravovať projekty pre banky.

E-mobilita:

  • Diskusiu otvoril Pavol Kováčik, prezident ZSPS. Zhodnotil potenciál elektrifikácie dopravy, ktorá je nevhodnejšia pri vlakovej a osobnej doprave. V nákladnej doprave je najvhodnejší vodík. Na Slovensku je vývoj elektromobility dôležitý kvôli existencii viacerých automobiliek, ktoré tvoria podstatnú časť ekonomiky Slovenska. Zároveň na Slovensku existuje viacero firiem, ktoré chcú na Slovensku produkovať batérie. Na záver sa dotkol témy smart urbanistických území. Smart riešenia môžu využiť municipality, ale musia mať Plány udržateľnej mobility (krajské, ale aj okresné mestá). Z nich by mali vychádzať opatrenia integrovanej dopravy a infraštruktúry.
    Diskusia:

    • Greenway – rozvoj elektromobility v mestách a obciach je pomalý, zo skúsenosti vybudovanie nabíjacej infraštruktúry trvalo 2 a viac rokov.
    • Nábeh na elektromobilitu bol doteraz mierny ale v najbližších 12 rokoch do roku 2035 bude rýchlejší. Kapacita na rozvoj to dovoľuje. Z pohľadu finančnej pomoci je vyčlenených 50 miliónov z Plánu obnovy a odolnosti.
    • V súčasnosti sú zhruba 1% zo všetkých áut elektromobility.
    • Rozvoj by mal nastať najmä v budovách, kde ľudia môžu svoje autá nabíjať dlhšie, t.j. domácnostiach a v práci, verejná infraštruktúra je len doplnková.
    • Je potrebné vyriešiť otázku ako riešiť rozvoj infraštruktúry v mestách. Ako si vedia ľudia budovať nabíjacie stanice na svojich parkovacích miestach pri bytových domoch?
    • ZSE drive – predaj elektromobilov je len necelé 2% z nových áut, čím sme na chvoste v EÚ.
    • Elektromobilitu a smart nabíjačky je potrebné riešiť pri návrhu novej budovy pretože dobudovanie nabíjačiek v existujúcej budove môže byť problematické aj z pohľadu maximálnej rezervovanej kapacity. Myslieť na kapacitu siete aj do budúcnosti.
    • Ak nebudú mať niektorí ľudia prístup k vlastnej nabíjačke môžu mať náklady na nabíjanie z verejnej siete finančne náročne. Pri spaľovacích motoroch rozdiel nie je.
    • Existujúce budovy – ako riešiť kapacitu bytových domov?
    • Elektromobilita by mala hrať rolu vo flexibilite energetických systémov ako dočasné úložisko energie, to si vyžaduje rozvoj konceptu vehicle to grid.
    • Pri obnove budov zapracovať smart grid a elektromobilitu.
    • Indukčné nabíjanie zabudované do diaľnic – zapracovanie do stratégii štátu.

Positive energy districts:

  • Diskusiu začal Stanislav Laktiš, SIEA, predstavením konceptu PED, aké sú jej úlohy a výhody. PEDy sú energeticky efektívne mestské oblasti alebo zoskupenia budov, ktoré produkujú nulové emisie skleníkových plynov a aktívne vytvárajú ročný prebytok elektriny z obnoviteľných zdrojov na miestnej alebo regionálnej úrovni – množstvo elektriny vyrobenej v rámci PED musí byť vyššie ako množstvo dodané z vonkajšieho prostredia. Vyžadujú integráciu viacerých systémov a druhov infraštruktúry, interakciu medzi budovami, používateľmi a regionálnymi energetickými, dopravnými a informačno-komunikačnými systémami. Zabezpečujú stabilitu dodávok elektriny a kvalitu života pre všetkých obyvateľov v súlade so spoločenskou, hospodárskou a environmentálnou udržateľnosťou. PED slúžia ako inovačné laboratória (innovation labs). Sú silno zapasované do kontextu celého mesta. V súčasnosti sa budujú v rámci projektov obnovy budov, v menšej miere ako nové štvrte. Jadrom PED je energetický systém – fyzická infraštruktúra potrebná na výrobu, premenu, dodávku, uskladnenie a spotrebu energie. Riadiace systémy fungujú na báze IKT. Hlavné štyri komponenty PEDu sú: Energetická efektívnosť, OZE, energetická flexibilita a e-mobilita.
  • Hlavné faktory úspechu z analýzy príkladov realizácie PED v Európe sú:
    • Podpora vlády a miestnej štátnej správy a ich silná zainteresovanosť.
    • Široké partnerstvo medzi verejnými a súkromnými inštitúciami a firmami.
    • „Osvietení“ starostovia.
    • Silné povedomie a zapojenie obyvateľov do prípravy a realizácie projektov.
    • Nepozerať len na priame náklady, ale treba nazerať na celkové výhody.
    • Inovácie a preukázanie ich pozitívneho dopadu na získanie financovania.
    • Spoľahliví dodávatelia a zhotovitelia.
    • Urbanistické a energetické plánovanie.
  • Diskusia:
    • Podpora budovania infraštruktúry je zameraná na koncové zariadenia, mala by sa sústrediť aj na budovanie sieťovej infraštruktúry ako kabeláže pre elektromobilitu.
    • Zvýšiť účasť Slovenska v združení PED – Slovensko je málo zapojené do projektov budovanie PED, nie je súčasťou Urban Europe a zväzov, ktoré rozvíjajú takéto projekty a tým pádom sa nemôže uchádzať o granty.
    • Budovanie novej kabeláže pre elektromobilitu – káblové koridory, napr. pod cyklotrasami a cestami, ktoré sa budú budovať, aby sa nemuselo mesto rozkopávať pri každej novej investícii do kabeláže.
    • Potreba digitalizácie – systém GIS pre plánovanie budovania infraštruktúry, napr. v Poľsku je veľmi dobre rozvinutý. Toto zľahčuje plánovanie projektu ako aj povoľovacie procesy.

Related Posts