Piate zasadnutie okrúhleho malo formát spoločného workshopu odborných skupín. Účelom bolo dať viac priestoru diskusii medzi stakeholdermi. Doterajšie zasadnutia boli zamerané na prierezové témy spoločné pre všetky odborné skupiny a všetky typy budov. Spoločné workshopy budú zamerané individuálne pre rôzne typy budov a to bytové domy, nebytové budovy, priemyselné budovy a mestskú infraštruktúru. V júni bude nasledovať plenárne zasadnutie okrúhleho stola kde budú tieto workshopy vyhodnotené a navrhnuté opatrenia budú pripomienkované a následné schvaľované.
Prvý workshop bol zameraný na bytové domy, témy na diskusiu sú uvedené v programe stretnutia.
Stretnutie otvoril prezident ZSPS, pán Pavol Kováčik. Upozornil na fakt, že nás čakajú v stavebnom sektore veľké zmeny nie len v legislatíve ale aj v stavebnej výrobe. Revízia EPBD prináša nové trendy do stavebníctva, najmä dôraz na úspory energie. Zároveň prináša veľký tlak na urýchlenie procesov pri obnove budov.
Následne predstavil Ján Magyar zo SIEA nové trendy v stavebníctve a požiadavky na budovy v rámci revízie EPBD a balíčka Fit-4-55. V závere zdôraznil úlohu projektu Zelené dohoda pre budovy navrhnúť opatrenia na dosiahnutie cieľov, ktoré stanovuje EPBD a hlavne ako ich efektívne financovať. Pán Doktor z ViaEuropa pripomenul ďalší trend a to znižovanie využívania zemného plynu v domácnostiach (rodinných a bytových domoch) a to najmä z dôvodu odstrihnutia sa od Ruska, zníženia závislosti na fosílnych palivách, ale aj škodlivosti na zdraví, hlavne pri varení. Napríklad v Škandinávskych krajinách a Nórsku je zákaz pripojenia novostavieb budov na plynové prípojky.
Prvá časť diskusie bola venovaná finančnej udržateľnosti v sektore bytových domov. Moderátor tejto časti p. Plško zdôraznil, že s aktuálnym príbytkom bytov je výrazný aj úbytok z dôvodu neinvestovania do ich obnovy. 70% BD je už obnovených. Následná diskusia pokryla témy aj ostatných dvoch častí, nižšie sú zhrnuté body a návrhy, ktoré vyplynuli z diskusie:
- Spracovať Národný plán pre financovanie udržateľnosti v sektore bytových domov. Udržateľnosť je braná z pohľadu emisii CO2.
- Nedostatok bytov – chýbajúce byty sa dajú získať buď výstavbou nových alebo obnovou existujúcich alebo nepoužívaných/neobývaných budov, ako napríklad ubytovní, internátov. V tomto prípade je vlastníkom VÚC preto je dôležitá práca so samosprávami. Dôležité je tieto budovy zmapovať a nájsť pre ne využitie.
- Údržba existujúcich bytov – vedie k predĺženiu životnosti BD, potrebné jej financovanie, zlepšiť kontrolu využívania a udržiavania budov, definovať základné pravidlá údržby a užívania bytových domov.
- Budovanie kapacít pre investorov/developerov na dosiahnutie požadovanej kvality obnovy a výstavby nových BD. Potrebné je aj zvýšiť kvalitu práce zhotoviteľov a projektantov.
- Rozvoj nájomného bývania (aktuálne menej ako 4% z celkového počtu bytov) – najmä v regiónoch nakoľko celková výstavba bytových domov je geograficky nevyvážená, zvlášť čo sa týka nájomného bývania:
-
Kúpyschopnosť bytov sa mení z roka na rok.
-
Potrebné zapojenie súkromného kapitálu.
-
Rôzne kategórie/štandardy nájomného bývania, nie len ako sociálne bývanie ale aj ako bývanie vyššieho štandardu.
-
Určenie pozemkov vhodných na výstavbu BD.
-
Prispôsobenie územných plánov obcí pre rozvoj nájomného bývania, určiť vhodné lokality na výstavbu –Územné plány obcí blokujú výstavbu nájomného bývania. Možné lokality sú vykupované developermi a súkromnými firmami.
-
- Stanovenie štandardov udržateľnej budovy pre potreby financovania – Akým spôsobom pomôcť finančným inštitúciám overiť udržateľnú budovu? V taxonómii existuje udržateľná budova, ale finančná inštitúcia nemá expertov, aby overovali požiadavky na udržateľnosť. Dal by sa využiť energetický certifikát, ale ten nemá všetky potrebné údaje na overenie, nespĺňa požiadavky taxonómie. Je potrebné vytvoriť štandard/checklist, čo všetko má banka overiť a z kadiaľ môže čerpať informácie, aby overila udržateľnosť budov.
- Zabezpečiť, aby banky a finančné inštitúcie mali prístup k energetickým certifikátom, prípadne v budúcnosti digitálnym log bookom.
- Kolektívne formy investovania do bytov – Zriadiť realitné fondy (dividendové), ktoré sú schopné generovať príjem počas životnosti a sú zamerané na nájomné bývanie, zameranie na príjem.
- Nájomné bývanie doteraz nemalo zmysel lebo nemalo šancu konkurovať lacným hypotékam, developeri radšej predávali. Predpokladá sa zvýšený záujem o komerčné prostriedky pre nájomné bývanie.
- Štát by mal byť iniciátorom projektov časťou (pre úvodné fázy) investície – Štát by mal iniciovať investovanie prostredníctvom financovania iniciačných fáz projektov a plniť úlohu indikácie perspektívnych projektov.
- Demografia vs. štruktúra dostupných bytov.
- Trend 15 minutes city – vytvárať mestské štvrte, ktoré majú v pešej dostupnosti 15 minút všetky životne dôležité inštitúcie a infraštruktúru.
- Reverzné verejné obstarávanie, green public procurement.
- Zjednodušenie dotačných mechanizmov – prílišná zložitosť podmienok, nedostatočná informovanosť čím sa stávajú dotácie neuchopiteľné pre obyčajných ľudí, pomoc ľuďom s počiatočnými investíciami do obnovy (systém platieb v tranžiach).
- Využívať systém design and build vo verejnom obstarávaní.
- Mapovanie bytových domov prostredníctvom využitia dronov s termokamerou na nachádzanie konštrukčných vád a chýb v zateplení/únikov tepla (napr. asociácia Mám dron).
- Mať podmienku zmapovania konštrukčných vád pri obnove a jej financovaní.
- MEPS – môžu predstavovať zásah do ekonomickej činnosti, napr. budova ak chce byť prenajímaná musí spĺňať určitú energetickú triedu. Je lepšie teraz investovať do obnovy budovy s perspektívou na desaťročia, aby bol zachovaný chod podnikania a prenajímania budovy. V Anglicku je podobný systém aktívny.
